Boli sme na Svetovom pohári žien vo francúzskom Courchevel

21. decembra 2012

Najprv zneli bubny, potom nadšené povzbudzovanie, najmä keď sa na štart postavili Francúzky a Courchevelanky obzvlášť. No napokon sa tešila Slovinka Tina Mazeová. Tak sa dá stručne zhrnúť atmosféra na predvianočnom Svetovom pohári v obrovskom slalome žien v Courchevel.

Boli sme pri tom vďaka Cestovnej kancelárii Hitka, ktorá je najväčším touroperátorom špecializujúcim sa na lyžovačky vo Francúzsku. Mali sme tak možnosť vidieť detaily okolo tohto významného svetového podujatia. Škoda len, že jediné slovenské želiezko v ohni – Veronika Velez-Zuzulová, neustála náročnú zľadovatenú trať a hneď v hornej časti už v prvom kole spadla.

Stredisko svetovej triedy

Kde inde by sa malo dariť takýmto významným pretekom ako v Courchevel? Veď ide o miesto, ktoré  má všetky prednosti i pôvaby, ktoré človek očakáva od strediska špičkovej svetovej triedy. Jeho charakteristiku výstižne zhrnul v roku 2008 britský denník Daily Telegraph: „Je to najlepšie stredisko na svete, pravda, ak si to môžete dovoliť.”

Courchevel je najdôležitejšou súčasťou Trois Vallées, teda Troch údolí, najväčšieho prepojeného lyžiarskeho areálu na svete. Spolu s Megéve a svojho večného rivala Val d´Isère patrí nepochybne k najhonosnejším francúzskym rezortom. Bežne tam stretnete dámy brodiace sa snehom na  vysokých podpätkoch v kožuchoch od Diora  sprevádzané načesanými pudlami v rovnako parádnych oblečkoch ako ich majiteľky. Vždy to bývalo miesto, kde sa stretávali členovia britskej, marockej či jordánskej kráľovskej rodiny, rôzni orientálni super boháči, ale i slávni herci a iné celebrity.

V poslednom čase sa však stal rezort známy najmä tým, že je zimným útočiskom, alebo, lepšie povedané, zábavným miestom ruských oligarchov a iných príslušníkov russian rich noveau. Žiaľ, nie vždy to pomáha jeho dobrému menu. Nuž, časy sa menia. A všetko nasvedčuje tomu, že domáci sa tomu prispôsobujú. Veď ako inak si vysvetliť, že súčasťou hlavného programu strediska sú už niekoľko rokov preteky milionárov spojené s oslavami ruského Nového roka. Majitelia drahých hotelov, reštaurácii a nočných podnikov sa tešia. Veď v povianočnom čase, keď Rusi oslavujú Nový rok, býval predtým rezort poloprázdny a teraz naopak to tam žije naplno.

A čo ešte potom, keď sa začne mesačný turnaj v konskom póle na štadióne pri vysokohorskom letisku, ktorého pristávacia dráha patrí medzi sedem najnáročnejších na svete a môžu tam pristávať okrem helikoptér aj malé lietadlá. Finálový zápas turnaja v  konskom póle (nesporná inšpirácia slovenskej smotánky na usporiadanie predvlaňajšieho podobného podujatia na Štrbskom Plese) je vždy prehliadkou tých najdrahších kožuchov a najkvalitnejšie šampanské zajedané pravým kaviárom pri tom tečie potokom.

Lyžovačka na 600 km zjazdoviek

Nečudo, že výška cien, najmä v najvyššej časti Courchevel 1850, vháňa niekedy bežným návštevníkom slzy do očú. Zjazdovky tam však nadchnú každého. Väčšina je otočená na sever a nedostatok snehu je výnimočnou záležitosťou. Začiatok tejto zimy Francúzskym Alpám mimoriadne praje. Už v predvianočnom týždni tam bolo vyše metra snehu a každý deň riadne pripadlo. Žiaľ, úpravu svahov domáci nie vždy zvládali, ale tí ktorí milujú jazdu v prašane, si prišli na svoje.

A to je ešte stredisko prepojené so susedným Méribel, takže komu sa máli, môže si zájsť odskúšať aj tamojšie svahy. A o nekonečných možnostiach jazdenia „off pista“, teda mimo zjazdoviek, ani nehovoriac. Lanovky vás vytiahnu až do výšky 2738 metrov na  vrch Saulire a zvyčajne sa dá zlyžovať až do Brides-les-Bains vo výške 1350 m. Suma sumárum máte k dispozícii 600 kilometrov vlekmi a lanovkami oblsuhovaných zjazdoviek a 66 km bežkárskych stôp. A samozrejme pre mládež nechýba snowpark.

Na zelenej lúke

Čo zaujme návštevníka, ktorý pozná iné francúzske strediská, je nesporne architektúra Courchevelu. Zabudnite na vysoké paneláky, ako napríklad v Tignes či Risoul, ktoré pripomínajú Petržalku prilepenú na lyžiarske svahy. Courchvelské štyri dedinky, najmä jeho časť 1850, predstavujú pôvabné domy s detailne premyslenými prvkami, ktoré spočiatku nesmeli prevyšovať koruny okolitých stromov. Aj dnes však dominujú štítové strechy, drevo a kameň. Pritom ide o rezort postavený takpovediac na zelenej lúke, ktorý v roku 1942, v čase Vichy režimu, naplánoval mladý mestský architekt Laurent Chappis.  V courchevelskom údolí leží aj La Tania, kde bola vybudovaná olympijská dedinka pre účastníkov  ZOH v Allberville 1992. Susedný Le Praz zase hostil skoky na lyžiach a severské kombinácie.

Všetko v jednom

Vráťme sa ale k Svetovému poháru. „Táto zjazdovka má všetko: zelenú, modrú, červenú i čiernu časť. Milujem ju,“ tvrdí francúzska pretekárka Anna-Sophie Barthet. Nuž, čo je to ale zač, si môžu vyskúšať aj bežní návštevníci, keď sa spustia po paralelnej časti za ochrannými sieťami štadiónu. Po ľahšej, naoko nevinnej časti, totiž nasleduje prudký padák, ktorý dokážu v plnej rýchlosti zísť iba najväčší majstri či majsterky. A to ešte zjazdovku pred pretekmi osem dní polievali vodou, aby prírodný sneh poriadne zmrzol a vydržal v primeranom stave až do poslednej jazdy. Veruže škripot lyží na tomto ľade sa riadne zarezával do uší divákom stojacim po stranách zjazdovky.

Luck Alphand, celkový víťaz Svetového pohára v roku 1997, dnes poradca francúzskej televízie, oceňuje nadšenie domácich pre organizáciu Svetového pohára žien. „Klobúk dole. Pre Courchevel sa stali tieto preteky takým dôležitým podujatím ako pre rakúsky Schladming nočný slalom, ktorý býva koncom januára.  Držia jeho vysokú kvalitu napriek tomu, že ženské alpské lyžovanie je často silno podceňované. Pritom také lyžiarky, ako je Lindsey Vonnová či Maria Hoefl-Rieschová, sú v súčasnosti väčšími hviezdami ako ich mužskí kolegovia,“ hovorí.

Nečudo, že aj predvianočný Svetový pohár prilákal okolo 30-tisíc divákov. Keďže organizátori lákali návštevníkov aj na zlacnené skipasy, väčšina z nich prišla aj s lyžami. Polhodinové rady pri kabínkach v dolnej časti pripomínali nám pamätníkom staré časy lyžovania  na Slovensku. Ibaže nik sa tam nepredbiehal, nešliapal iným po lyžiach. A hoci kvôli silnému sneženiu nejazdila v ten víkend veľká časť lanoviek a vlekov, na svahoch sa aj tieto davy lyžiarov rovnomerne rozliezli. Veď na širokánskych a dlhých zjazdovkách, aké sú typické pre francúzske Alpy, je miesta dosť.

Naj hotely a reštaurácie

V Courchevel 1850 cítite na každom kroku, že ide o výnimočné stredisko, ale určené je hlavne pre ľudí, ktorí nepozerajú na nejaké to euro. Veľa hovorí už fakt, že je tam jedenásť päťhviezdičkových hotelov. V roku  2011 predstavili vo Francúzsku veľmi prestížne 6 hviezdičkové hotely, nazývané paláce. Zatiaľ ich majú v krajine osem a dva z nich sú – kde inde, ako v Courcheveli 1850, ako jedinom lyžiarskom rezorte vo Francúzsku. To isté sa týka aj špičkových reštaurácii. Až sedem z nich sa delí o 11 michelinovských hviezdičiek, z nich štyri majú po dve. Dokonca aj mnohé reštaurácie na svahoch pripomínajú úrovňou i cenami najlepšie bratislavské podniky, kde sa stoluje na bielych obrusoch a na striebre.  A v centre mestečka nechýbajú luxusné obchody ako Luis Vitton, Hermes, Prada, Vendi a iné. Čo sa týka realít, Courchevel je siedmym najdrahším miestom na svete s priemernou cenou 27 000 € za meter štvorcový, čím predstihol aj Hong Kong, Cannes či Tokio. Dokonale vyriešená je aj doprava. Každý hotel má svoj minibus, takže privátne autá stoja buď vo verejných alebo hotelových garážach.

Kde zložiť hlavu? Les Sherpas je dobrou voľbou

Cestovná kancelária Hitka ma v prípade Courchevelu 1850 vo svojej ponuke aj ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli Les Sherpas schovanom medzi borovicami a súkromnými chatami, s peším prístupom na zjazdovku Jardin Alpins i detskej lyžiarskej škôlke. Ak však hostia túžia zájsť inde, aj tu je vždy k dispozícii hotelový minibus. Nechýba ani wellness s bazénom, saunou a hamanom i rôznymi procedúrami. Majiteľa hotela Patricka Cholleta zvyčajne stretnete hneď po príchode a potom sa pravidelne prechádza i so svojou manželkou  medzi hosťami v spoločenských priestoroch, aby ich informoval o zaujímavostiach strediska, či dozvedel sa, aké sú ich želania. „Sme typický rodinný hotel,“ zdôrazňuje. Hneď ako niekto hotel kontaktuje, jeho zamestnanci si vytvoria individuálny portrét rodiny, ako napríklad aké staré sú deti a či budú potrebovať špeciálnu starostlivosť. Zaujímajú sa tiež o alergie hostí, aby mohli okamžite informovať šéfa kuchyne. „Chceme aby sa každý cítil u nás ako doma. Aj vďaka tomu sa väčšina hostí k nám každoročne vracia,“ pochvaľuje si majiteľ hotela. Spojitosť mena Les Sherpas s Himalájami pripomínajú na stenách prekrásne zimné fotografie Frédérica Lemaleta, ktorý v Tibete strávil tri roky.

Foto: Jana Janků

Autor: Jana Janků | 21. decembra 2012