Kde majú golfové ihriská na svoju existenciu lepšie podmienky, ako na večne zelenom ostrove – Írsku? Hra na pobreží Atlantiku, na tamojších linksových ihriskách, však patrí k osobitným a nezabudnuteľným lahôdkam.
Kto si chce zahrať na ďalšej linksovej perle severozápadného pobrežia Írska, vyberie sa do Enniscore golfového klubu. Dobrou voľbou je vtedy ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli Mount Falcon , teda po našom Sokolí vrch. Ide o dokonale zrekonštruovaný zámoček, ktorý je obklopený starým 100-hektárovým parkom. O dnešnú zrekonštruovanú podobu sa postarali jeho noví majitelia – rodina Maloney. S jej predstaviteľom Davidom sme mali česť stráviť príjemnú večeru za zvukov praskajúceho dreva v krbe – medzi historickými kusmi nábytku.
Ako filmová kulisa
Hosťami hotela sú hlavne golfisti. Na ihrisko Enniscrone je to len nejakých desať kilometrov a David Maloney je naň patrične hrdý. On sám je totiž tiež vášnivým golfistom. Ide opäť o ukážkové majstrovské linksové ihrisko na pobreží Atlantiku so všetkým, čo k tomu patrí. A opäť s riadne dlhou, takmer storočnou históriou. Kto si ho zahrá, pochopí, prečo ho hodnotitelia Golf Digest zaraďujú medzi najlepšie ihriská sveta. Nesporne na toto ihrisko nikdy nezabudne ani Rory McIlroy zo susedného Severného Írska, ktorý tam získal svoj prvý major amatérsky titul vo veku iba 15 rokov a potom ho v roku 2006 ešte aj statočne obhájil.
Toto ihrisko je ďalšia linksová lahôdka. Už príchod na ňu je impozantný. Okolitá krajina je rovinatá, popretkávaná farmami i pasienkami, s pasúcim sa dobytkom a huňatými ovečkami. A zrazu ako zjavenie sa objavia vysoké špicaté duny porastené hustou trávou. Vyzerajú ako umele vytvorené kulisy pre nejaký historický film. Vďaka tomuto unikátnemu vzhľadu patrí toto miesto medzi chránené územia. Ako sa dozvedáme od miestneho viceprezidenta Jamesa, s ktorým neskôr hráme vo flajte, na tom padli aj plány miestnych pristavať aspoň deviatku. Ochranári nepopustia. Keď prechádzame tamojšími fervejami, chápeme prečo. Hoci v Írsku nepovažuje nikto golfové ihriská za niečo proti prírode, predsa len ďalší zásah do takéhoto prírodného unikátu si mnohí neželajú.
Samotné ihrisko je oproti predchádzajúcemu rovinatému Sligu riadne kopcovité. Autíčka sa tu naozaj hodia. Ferveje sa stáčajú ako hady a na niektorých dráhach musíte čakať, kým predchádzajúci flajt zazvoní na zvonci, že už z dráhy odchádza. Najmä lepší ranari, ktorí zákruty bezhlavo prestreľujú, loptičku často nenájdu. Ferveje sú totiž obklopené, ako inak, rafami z hustej vysokej trávy. A keď nevidíte, kde lopta presne dopadla, máte malú šancu ju nájsť. Je to naozaj nádherné ihrisko a zážitok z neho nezabudnuteľný.
Skúšanie nového
Keď už sme si mysleli, že máme linksy ako-tak obohrané a vieme, o čo tam ide, čaká nás ďalšie prekvapenie. Prichádzame na ihrisko Carne Golf Links patriace belmuttskému klubu. Názov dostalo podľa dedinky, pri ktorej leží. V klube sa dozvedáme, že najskôr nás čaká nedávno otvorená deviatka nazvaná Kilmore. Vtlačili ju medzi ferveje pôvodnej osemnástky, ktorú dokončili v roku 1993. Občas je tam umenie sa orientovať, lebo tabule sú len provizórne.
Na novej deviatke vidno, že je ešte nevyzretá. Cítiť to najmä na hrboľatých grínoch, ale na to rýchlo zabúdame. Sústreďovať sa musíme najmä na prestreľovanie obrovských, hlbokých a hrozivo vyzerajúcich priepastí, ktoré sú niekedy spredu, inokedy zase zboku, ale nechýbajú takmer ani na jednej dráhe. Domáci majú na to primeranú povedačku: ak sa tam krave stratí teľa, nikdy ho nenájde.
Tu sa architekt Eddie Hacket naozaj vybláznil. Začiatočníci s krátkymi a nepresnými odpalmi nemajú na tomto ihrisku takmer žiadnu šancu. Veď aj trojparovky sú dlhé okolo 180 metrov pre mužov a ženy tu veľa úľav tiež nemajú: zväčša odpaľujú z toho istého miesta. Aj slabšie povahy si tu vytrpia. Už len pri pohľade dole z odpaliska sa mnohí zľaknú skôr, ako si loptičku natíčkujú. Hľadania loptičiek si v ten deň užijeme naozaj bohato. Niekedy je totiž hneď za odpaliskami ešte aj zúžené hrdlo ferveje. Často sa hrá do kopca naslepo. O to väčšie zážitky máme na zvažujúcich sa fervejach. Dostať sa 200 metrov od kameňov nebol na piesčitých dunách problém ani pre slabšie odpaľujúce ženy.
Priateľské ihrisko
Záverečné ihrisko Connemára leží v prekrásnej zátoke s dlhými piesčitými plážami. Aj ono je obklopené v Írsku tak obľúbenými mobilnými domami, slúžiacimi na víkendové či dovolenkové pobyty. Toto ihrisko je akoby náplasť na dosiaľ riadne skúšanú golfovú dušu. Už v klube nás tamojší člen a spoluorganizátor nášho výletu Frank Fahey upokojuje, že ide o veľmi priateľské ihrisko. Má pravdu. Hoci sa tiahne po dunách, je pomerne rovinaté so širokými prehľadnými fervejami. Ak sa vám podarí prestreliť zarastené priekopy pred odpaliskami, nemali by ste mať potom už problém. Aj stratených loptičiek je v ten deň menej a radosti z vydarených rán viac. Gríny sú však často na kopci a pri čo len trochu kratšej rane sa loptička nemilosrdne zgúľa aj 50 metrov späť. A ste tam, kde ste boli, ibaže máte o ranu viac. A to nehovoriac ešte o hlbokých bunkrom, ktoré poctivo strážia viaceré gríny.
K zaujímavostiam tohto ihriska patrí, že 3. júla 2005 tam na dráhe jamky č. 8 úspešne pristál Steve Fosset s kopilotom Markom Reboltzom, aktérmi prvého neprerušeného letu cez Atlantik na replike dreveného otvoreného dvojplošníka Vicker´s Vimy. Leteli zo St. Johnsu v Newfoundlande v USA a trvalo im to 18 hodín.
Na záver ešte k počasiu spomínanom v úvode. Našu skvelú 20-člennú novinársku partičku má zrejme Pánbožko rád. Okrem občasných nevinných spŕšok sme si s linksom na severozápade Írska užili slniečka. Ani vietor nebol zväčša tak dramaticky silný, ako tu býva zvykom. A tak plné kufre nepremokavých vecí sme nepoužité ťahali domov. Vďaka ti za takúto pohostinnosť, milé Írsko! Radi sa na tento krásny zelený ostrov a medzi jeho milých, skromných a pohostinných obyvateľov vrátime. Na linksy predovšetkým, hoci aj o tamojších parkových a iných ihriskách idú oslavné chýry.
Orient Express bez vraždyAj posledný večer nášho írskeho pobytu trávime na výnimočnom mieste. Zámoček Glenlo Abbey Hotel má síce tiež deväťjamkové ihrisko, v tomto prípade parkové, ale hrať na ňom nestíhame. Večer sme však prekvapení, keď nás manažér vyvádza pred hotel. Na koľajniciach tam na nás čaká Orient Express. Žiadna atrapa. Dva vozne tohto legendárneho vlaku sú originálmi z roku 1927. V čase ich prevádzky nimi prevážali VIP klientelu po Európe a Veľkej Británii. Neskôr si zahrali aj v slávnom filme Vražda v Orient Expresse. Dnes sú súčasťou hotela Glenlo Abbey a jeho majitelia sa rozhodli zriadiť v týchto vozňoch luxusnú reštauráciu Pullman Restaurant. Na chuť foie gras crème brulee, pečené kúsky jahňacej sviečkovice a miestne koláčiky budeme tiež dlho spomínať.
Funkcie v klube
Pre Írsko je typické, že v každom klube majú okrem prezidenta a prezidentky ešte aj kapitána a kapitánku. Dostáva sa nám vysvetlenia, že kým prvé sú čestné funkcie, druhí dvaja sú zodpovední za fungovanie klubu a styk s členmi. Ó, aké jednoduché! Aj prezident (majiteľ) má svoj honor, aj na názor bežných členov dôjde. Tomu sa povie demokracia.
Požičovňa palíc aj na letisku v Dubline
Opäť sme pri návšteve Írska využili skvelú službu spoločnosti Clubs to hire. Bag so setom palíc Taylormade nás čakal na letisku a tam sme ho po týždni používania zase odovzdali. Dublin je totiž nielen jednou z najvýznamnejších európskych golfových destinácií, ale aj miestom, kde sa táto služba zrodila a je sídlom tejto z roka na rok sa rozrastajúcej írskej firmy. Opäť sme sa presvedčili, že lepšie je dať 35-55 € za požičanie palíc na celý týždeň, ako zaplatiť 100 € za prevoz vlastných, hoci aj nízkonákladovému leteckému prepravcovi, ktorý do Dublinu lieta z Bratislavy. Set palíc sa dá objednať cez internet aj v prípade návštevy ďalších 17 golfových destinácií – portugalskeho Faro, Lagosu (Algarve) a Lisabonu,La Linea/Gibraltar, španielskej Malagy, Murcie, Alicante, Girony, Palmy na Malorke, Tenerifu a Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch, tureckého Beleku, Aphrodite Hills na Cypre, Isle of Man, škótskeho Edinburghu a najnovšie aj Kapského mesta v Juhoafrickej republike. Kontakt: www.clubstohire.com /
Foto: Jana Janků
