Slovinci hovoria, že z turistického pohľadu sú ešte neobjavená krajina. Majú pritom všetko, čo cestovný ruch potrebuje – krásnu prírodu, more, hory i veľhory, historické pamiatky, termálne pramene a kúpele, pekné a upravené mestá… A ešte aj golfové ihriská. (1. časť)
Hotely na Blede či v Ľubľane, v polovici mája preplnené najmä japonskými turistami, však nenasvedčovali, že by boli neobjavené. Pravdou ale je, že väčšina Európanov, vrátane Slovákov a Čechov, touto malou krajinou len prefrčí diaľnicami na ceste za Jadranským morom do Chorvátska. Pritom zastavenie sa stojí naozaj za to. Vrátane toho golfového. Slovinci si vymysleli na lákanie golfistov vtipný slogan obsahujúci slovnú hračku: Slovenia. Your Hole-in-One Destination.
Isteže, podľa štatistík Slovinsko ku golfovým veľmociam nepatrí. Táto krajina rozlohou i počtom obyvateľov dosahujúca sotva polovicu Slovenska, má 14 golfových ihrísk. Vďaka krásnej lesnatej krajine sú jedno krajšie ako druhé. A ako sme sa mohli presvedčiť, perfektne udržiavané a výborne manažované. Aj poplatky za hru sú priateľské, zhruba o pätinu nižšie ako na Slovensku.
V obľube kráľa
My začíname golfovú túru na Blede. Toto prekrásne jazero s hradom čnejúcim sa nad ním a kostolíkom na ostrove uprostred vodnej hladiny, nechýba ani v jednom propagačnom prospekte Slovinska. Bled je obľúbeným dovolenkovým miestom bohatých už celé desaťročia, o čom svedčia aj luxusné vily i hotely okolo jazera. Štatistiky prezrádzajú, že ide o slovinskú turistickú destináciu číslo jedna. Prispieva k tomu aj pretekárska kanoistická dráha na jazere i 27-jamkový golfový areál len pár minút od centra mestečka. Je ukrytý v lesoparku s výhľadom na zasnežené štíty Julských Álp s mýtickým Trigralovom (2864 m) na jednej strane a pohorím Karavanky na druhej. V mnohom nám pripomína Black Stork s Vysokými Tatrami za chrbtom.
O to, že pri Blede sa hrá golf už takmer 80 rokov, sa postarala juhoslovanská kráľovská rodina Karadžordževićovcov, ktorá si toto prekrásne jazero vybrala za svoju letnú rezidenciu už v polovici 20. rokov minulého storočia. Za nimi tam prichádzala domáca i zahraničná aristokracia i diplomati. A to bol už iba kúsok k tomu, že tam v roku 1936 na želanie následníka trónu Pavla začali stavať golfové ihrisko. Už o rok otvorili prvú deviatku a o ďalší celú osemnástku. Po ostrove Brijuni, kde postavili golfové ihrisko už v roku 1922, to bolo druhé v celej bývalej Juhoslávii. Čoskoro získalo povesť jedného z najkrajších v kontinentálnej Európe.
Žiaľ, keď sa začala 2. svetová vojna, na golf mal málokto pomyslenie. Skôr bolo treba vyrábať zbrane, ako kosiť ferveje a gríny. A tak ihrisko spustlo a klubový dom prerobili na byty pre robotnícke rodiny.
Úcta k histórii
Hoci sa po vojne o obnove ihriska hovorilo podchvíľou najmä medzi miestnymi hoteliermi, peniaze na jeho obnovu sa našli až v 70. rokoch. Iniciátorom bol švajčiarsky podnikateľ Erich Pfister, ktorý oslovil známeho dizajnéra Donalda Harradina. Ten zasadil prvých deväť jamiek do krásnej prírody, Dokončili ich v roku 1972 a o päť rokov ďalších deväť. Nazvali ho príznačne – King’s Course, teda Kráľovské. Po čase sa ale ukázala potreba pridať ďalšiu deviatku. A tak D. Harradine nakreslil Lake Course (Jazerné ihrisko). Kým Kráľovské je skôr lesnato-parkové ihrisko, pre jeho mladšieho suseda je typické množstvom vodných prekážok. Osemnástku si na Blede zahráte za 70 € bez ohľadu na deň v týždni. V pondelok je Senior deň (ženy na 50 rokov a muži nad 55 rokov) a vo štvrtok Dámsky deň – v oboch prípadoch sa hrá za polovicu.
Vo flajte hráme s obchodným a marketingovým manažérom ihriska Aleksandrom Kravanjom, inak výborným golfistom. Okrem iného sa dozvedáme, že z pôvodnej deviatky zostalo po redizajnovaní iba pár jamiek – z úcty k histórii. Ihrisko je náročné, ale férové, dá sa ňom naozaj príjemne si zahrať. Často však býva aj miestom významných turnajov. My sme tam zažili poriadnu búrku a keď už bola najmenej dve hodiny preč, tak naozaj z ničoho nič udrel nad našimi hlavami blesk. Palice, ktoré sme všetci inštinktívne odhadzovali, lietali na všetky strany…
Či hrali Karadžordževićovci golf, alebo v okolitých lesoch len poľovali, sme sa nedozvedeli. Krásny klubový dom však dýcha starými časmi a kuchyňa je tam kráľovská. Dubáková polievka v miske z chrumkavého cesta, divinový steak a samozrejme nadýchaný typický bledský zákusok – kremšnita sú nezabudnuteľné.
Nezabudnite si dať kremšnitu
Máloktorý návštevník odchádza z Bledu bez toho, aby neochutnal tamojšiu kremšnitu. Pre nás to bol výborný krémeš. Keďže Slovensko i Slovinsko boli pred takmer sto rokmi súčasťou jednej krajiny – Rakúsko-uhorskej monarchie- aj dedičstvo spoločných maškŕt je celkom oprávnené. Ibaže Bledčania si „story“ o kremšnite zaradili medzi lákadlá cestovného ruchu. Ten bledský, kremšnitový, je o tom, ako sa v roku 1953 vybral cukrár Ištván Lukačevič aj so svojou rodinou zo srbskej provincie Vojvodina na Bled, kde dostal miesto šéfcukrára v tamojšom slávnom Park hoteli. Priniesol so sebou aj recept krémového zákusku kremšnity. A tak sa začal bledský príbeh tohto zákusku, ktorý zrejme neskôr rozvinul nejaký dobrý PR manažér či manažérka. Zamestnanci cukrárne Park hotela dodnes pečú kremšnitu podľa pôvodného receptu a zdôrazňujú, že používajú na jeho prípravu výlučne prírodné suroviny – vajcia, múku, šľahačku, cukor i maslo.
Majstrovský kúsok – Otočec
Ďalšia naša cesta viedla do Otočca. Zo slovinskej metropoly mierime diaľnicou smerom na Záhreb (cca 65 km) a kúsok od okresného mesta Novo mesto odbočujeme do údolia k rieke Krka. Hneď po príchode nás čaká prekrásny zážitok. Ak sa chceme dostať na ihrisko, musíme prejsť dvomi drevenými mostmi cez rieku, ktorá vytvára ostrov. Na ňom stojí romantický hrad, jediný v Slovinsku na ostrove. Odtiaľ je to už na skok k poľovníckemu zámočku, okolo ktorého sa tiahne ďalšie krásne slovinské ihrisko Otočec. Jeho manažér Borut Miklič nás privítal v jednoduchom stane, ktorý dočasne predstavuje klubový dom. Výčap majú v bývalej maštali a toalety so šatňami v unimobunkách.
Najskôr skvelé ihrisko a potom klubový dom, povedali si majitelia, za ktorými je známa nadnárodná farmaceutická spoločnosť Krka a patria jej aj neďaleké kúpele Vitarium Spa Clinique v Smarjeskych Toplicach. Kto si raz zahrá toto ihrisko, potvrdí, že ide o majstrovský kúsok slávneho anglického dizajnéra Howarda Swana.
Pomohla mu však aj sama príroda. Ihrisko je ukryté v bujných lesoch Dolenskaja a pešky dá poriadne zabrať. Je kopcovité, dráhy sa šplhajú hore i dole kopcom, takže autíčko sa dosť hodí. Ferveje sú však široké a veľké, potom vás ale ešte čakajú náročne modelované gríny. Nám dosť pripomínalo ihrisko Grey Bear na Táloch.
B. Miklič upozorňuje, že ihrisko bolo od začiatku stavané podľa najnovších štandardov. Okrem iného to znamená, že na každej jamke je päť rôznych odpalísk, takže tam môžu usporadúvať ako amatérske tak aj profesionálne turnaje. Hráči si tam užijú odpalov cez priepasti, údolia a vodu, takže hra je naozaj veľmi pestrá a vzrušujúca.
Jediný hrad na riečnom ostrove
Majitelia rezortu Otočec rátajú v ďalšej etape prebudovať na klub susedný, zatiaľ trochu schátraný poľovnícky zámoček. Pridá to pochopiteľne na atraktívnosti rezortu. Aby nám ukázali, ako je na krásne zrekonštruovaný Hrad Otočec blízko, absolvujeme naň zhruba kilometer golfovými autíčkami.
Večera na Hrade Otočec, kde túžia mať mnohí mladí svadbu, je opäť nezabudnuteľný zážitok. Mnoho pôvodného nábytku sa nezachovalo, ale architekt dokázal spojiť tradičné prvky s modernou a vytvoriť príjemné prostredie. Kuchyňa zodpovedá piatim hviezdičkám tak, ako ich má aj tamojší hotel.
Foto: Tatiana Jantoláková a archívy rezortov
