Južná Afrika sa oprávnene radí medzi svetové golfové destinácie

20. januára 2018

Golfu sa darí v Južnej Afrike už viac ako sto rokov. Prvý klub tam neďaleko Kapského mesta založili v roku 1885, teda o dva roky skôr ako v USA. Zaslúžili sa o to Angličania, ktorí túto krajinu na dlhé roky kolonizovali.

Do tejto africkej krajiny sa chodí aj za krásami prírody.

Ak sa však ide o významnú svetovú golfovú destináciu, je to nielen kvôli vyše 500 ihriskám, ale aj možnosti hrať tam golf po celý rok. Nie náhodou sa tam zrodili také golfové hviezdy ako je Gary Player, Ernie Els či Retief Goosen. Prví dvaja majú aj vlastné ihriská.  V Južnej Afrike môžte hrať na pobreží, vybrať sa do rezervácii divých zvierat, kde sa dá spojiť ranné safari s kolom golfu popoludní. Alebo po hre pokračovať v ochutnávke skvelých juhoafrických vín v niektorom vinárstve vo Western Cape.

Po golfe sa dá zájsť na safari.

Počet krásnych juhoafrických ihrísk je taký široký, že zostavovatelia rôznych rebríčkov sa musia ospravedlňovať, ak vynechajú niektoré z nich. Vari najslávnejšie je ihrisko v Sun City, mestečku pripomínajúcom Disneyland s neodmysliteľnými rozprávkovými vežičkami, ktoré pre rozmaznaných turistov postavili uprostred divokej savany. Pod projekt sa podpísal slávny golfista Gary Player a každoročne býva miestom slávneho turnaja Nedbank Million Dollar Golf Challange. Alebo také ihrisko Pearl Valley v Perlovom údolí medzi Paarl a Franschoekom. Jeho projekt stvorili v ateliéri nemenej slávneho Jacka Nicklausa. Nie menším lákadlom je ihrisko Leopard´s Creek (Leopardí potok) v najznámejšom juhoafrickom národnom parku – Kruger Park. Vlastní ho multimilionár Johann Rupert a hostilo už množstvo významných juhoafrických turnajov. Jeho dráhy sa tiahnu po brehoch Krokodílej rieky a stretnúť na ferveji či gríne divoké zvieratá nie je nijakou raritou.

Kde na každom kroku vidno bohatstvo

Golfová hacienda nemeckého miliardára Hasso Plattnera s výhľadom na ihriská.

Ak sa vyberiete za golfom na juhozápad Južnej Afriky, na tzv. Záhradnú cestu Garden Rout nenechajte si ujsť superlahôdku – 380 hektárový Fancourt Estate, obytný rezort s tromi golfovými ihriskami. Je ovenčený množstvom ocenení a naposledy si odniresol aj cenu golfových touroperátorov z Cannes – IAGTO Awards, ako Golfový rezort roka 2018.

Majiteľom Fancourtu nie je nikto iný ako 74-ročný Hasso Plattner, nemecký high-tech miliardár,  spoluzakladateľ mega úspešnej softvérovej firmy SAP, ktorého majetok ohodnotil časopis Forbes na takmer 11 mil. USD.

Ubytovať sa dá v luxusných vilkách.

Do golfového projektu v Južnej Afrike neinvestoval náhodou. V tejto krajine nejaký čas žil a netají, že k nej má vrúcny vzťah. Navyše je vášnivým golfistom. V tomto luxusnom rezorte so stovkami viliek v koloniálnom štýle utopených v zeleni prekrásnych záhrad sa dá ubytovať aj v kaštieliku Manor, ktorý tam zanechal pôvodný majiteľ, pán Fancourt.  Hostí v ňom čaká štýlový historický nábytok, útulnosť domova a o ich pohodlie sa bude starať osobný komorník.

Jedno krajšie ako druhé

Celkovému luxusu rezortu zodpovedá aj golf. Ihriská Montagu a Outeniqua, obe tiež ovenčené  rôznymi prestížnymi oceneniam, sú priam vymanikúrované parkové ihriská, ktoré sa dajú zvládnuť pohodlne pešky. To sa tam ale veľmi nenosí. Väčšina členov i hostí si berie na hru autíčko a často aj caddyho. Obe ihriská majú krásne široké ferveje a čarovne umiestnené gríny, neraz priamo na vode.

Krásne výhľady na hory a veľa vody – to je Montagu.

My sme si zahrali Montagu. Je to nádherné, prehľadné, pomerne rovinaté ihrisko s krásnou architektúrou a výhľadmi na okolie. Ideálne na pohodovú rodinnú dovolenku. Zabrať ale dá, a to najmä trojparovky, ktoré sa hrajú cez vodu. Náročná je i posledná jamka s ostrovných grínom prísne chráneným bunkrami, umiestneným pred terasu klubového domu.

Každý si tam navyše zahrá s nejakým národným juhoafrickým symbolom. Biele kamene  sú označené národným zvieraťom springbok (africká gazela),  sivé národným kvetom, čo je protea, modré národnou rybou galjoen, žlté národným stromom real yellowwood tree (žltodrevý strom) a červené národným vtákom blue crane, teda modrým žeriavom.

Podobný charakter a dokonalú údržbu má aj ihrisko Outeniqua.

Dielo Gary Playera a Hasso Plattnera

Čo dodávať – The Links.

Niečím výnimočným je ale tretie ihrisko nazvané jasne – The Links, ktoré už niekoľko rokov získava cenu najlepšieho linksu v Južnej Afrike. V prvom rade treba povedať, že nejde o ihrisko ležiace v prírode tak, ako ju stvoril Pánboh, ale bolo umelo vybudované na pôvodnej pristávacej dráhe pre malé lietadlá. Na vytvorenie terajšej podoby však bolo treba premiestniť 700 000 ton zeminy, vďaka čomu sa rovinatá plocha zmenila na links so zvlnenými fervejami tiahnúcimi sa pomedzi duny a obklopenými vysokými a hlbokými trávami. Samozrejme, chýbať nemôžu ani hlboké „kastrólovité“ bankre a poriadne rýchle, náročne modulované gríny.

The Links vyzerá ako fatamorgána.

Autorovi The Links-u, slávnemu juhoafrickému golfistovi Gary Playerovi, sa podarilo naprojektovať niečo, kde vari každý zostane stať s úžasom. Keby vás do reality neuviedli vysoké hory v pozadí, mysleli by ste, že ste kdesi v Škótsku či Írsku. Akurát, že tu sú vodné prekážky v podobe jazier, kým na ostrovoch to bývajú útesy a vodná hladina oceánu. Z odpalísk treba najskôr prepáliť dlhočizné rafy. Hráči PRO musia napríklad na takej 18-tke zahrať carry 220-240 metrov.

Bez finančného zázemia Hasso Plattnera by sa takéto niečo ťažko zrodilo. On sám má pri návšteve Fancourtu ihrisko ako na dlani. Nad ním si totiž dal postaviť svoj rozľahlý štýlový bungalov.

Ihrisko má svoj vlastný 5-hviezdičkový klub house. Odohralo sa na ňom už viacero významných medzinárodných turnajov, vrátane finále President Cupu v roku 2003, kde hral americký tím proti zvyšku sveta a kapitána mu robil práve Gary Player.

Milovník umenia

A ešte niekoľko zaujímavostí o Hasso Plattnerovi, ktorý je okrem iného aj majiteľom hokejového tímu San Jose Sharks a ďalšieho golfového ihriska v USA. V roku 2005 zafinancoval obrovský výročný 46664 koncert (názov je odvodený od čísla väzenskej cely národného juhoafrického hrdinu Nelsona Mandelu)  na podporu boja proti AIDS. Konal sa práve v Fancourte a vystúpili tam takí umelci ako Annie Lennox či skupina Queen. Je tiež vášnivým zberateľom umenia a nedávno venoval svoju zbierku umenia mestu Postupim. Nájdete ho v Múzeu Barberini, na ktorého obnovu tiež prispel.

Fancourt

PO Box 2266, George 6530, South Africa

Tel: +27 (0)44 804 0169
E-mail: golfreservations@fancourt.co.za

www.fancourt.com

Montagu

Par: 72

Dĺžka zo žltých 5 669 m, z červených 4 947 m

Outeniqua

Par 72

Dĺžka zo žltých  5 600 m, z červených 4 954 m
Green fee: Montagu a Outeniqua: 18 jamiek: 950 ZAR (66 €)

The Links

Par: 73

Dĺžka: z čiernych 6 930m, zo žltých 5  721, z červených 5 205

Green fee: Ide o privátny klub len pre členov a pozvaných hostí. Výnimočne môžu hrať hostia ubytovaní v hoteli, pre ktorých je poplatok za hru 2 000 ZAR (140 €). Caddymu treba zaplatiť najmenej 210 ZAR (10 €).

Krajina stále na pochode

Výstavba v černošských štvrtiach za podpory vlády i zahraničnej pomoci.

Takmer pol storočia vládol v Juhoafrickej republike (JAR) belošský rasistický režim apartheid, ktorý odmietal ekonomické i politické práva černošskej i farebnej väčšine. Zmena prišla v roku 1994, keď sa k moci dostal nenásilnou cestou černošský Juhoafrický národný front na čele s Nelsonom Mandelom. Ten je aj dodnes, hoci je už deväť rokov po smrti, stále národným hrdinom a s jeho fotografiami sa stretnete na každom kroku.

Belošské obyvateľstvo osídlilo krajinu pôvodných obyvateľov Sanov, Khoinov a bantuských kmeňov zhruba pred 350 rokmi. Boli to najmä Holanďania, Nemci a francúzski Hugenoti. Ich potomkovia Búri si dnes hovoria Afrikánci a v ich jazyku – afrikánštine, neprepočuteľne prevládajú chrchlavé holandské hlásky. S Britmi, ktorí, krajinu postupne ovládli v druhej polovici 19. storočia, má staršia generácia Afrikáncov dodnes napäté vzťahy. Nezabudnú napríklad pripomenúť, že prvé koncentráky nestavali nemeckí fašisti, ale Angličania v Indii a neskôr aj v JAR a sústreďovali tam búrske obyvateľstvo.

Nová generácia.

Ak je dnes Južná Afrika najvyspelejšou krajinou kontinentu, je to nesporne zásluha bielych prisťahovalcov. Vybudovaním dokonalého vodného systému dokázali premeniť aj suchú náhornú planinu na jedny z najkrajších fariem na svete. Dokonale zužitkovali prírodné bohatstvo krajiny, najmä ložiská zlata, diamantov, uhlia a ďalších nerastov. Pod ich vedením vyrástla hustá železničná i diaľničná sieť. Pod prosperitou krajiny treba však rovnako vidieť podpis v podobe lacnej, vykorisťovanej černošskej pracovnej sily.

Kým počas rokov apartheidu malo privilégia len biele obyvateľstvo, terajšia  černošská moc akoby chcela mnoho vecí obrátiť naruby. Napríklad hlavným kritériom na vedúce štátne pozície sa stala čierna farba pleti bez ohľadu na vzdelanie a skúsenosti. K pokoju v krajine nepridáva v súčasnosti ani už takmer 80-ročný prezident Jacob Zuma. Práve v čase našej aprílovej návštevy prebehli vo všetkých väčších mestách mnohotisícové protesty, žiadajúce jeho odstúpenie. Otvorene na neho nadávajú bieli i čierni. Je to človek s naozaj pestrou minulosťou. Bol obvinený, ale potom záhadne oslobodený zo znásilnenia dcéry svojho kolegu, je zapojený do viacerých korupčných škandáloch. Má za sebou päť manželstiev (dve ženy už nežijú). Polygamia je totiž v JAR povolená.

Kapské mesto patrí k najbohatším v krajine, ale jeho súčasťou sú aj obrovské slumy plné chudoby

Počet obyvateľov JAR sa odhaduje na 54 miliónov a neustále rastie. Do krajiny denne prichádzajú tisícky ekonomicky motivovaných utečencov z okolitých chudobných krajín, najmä z Mozambiku a Rhodézie. Počet bielych naopak klesá. Z pôvodných osem miliónov zhruba dva milióny opustilo krajinu zo strachu o svoju budúcnosť. Ich cieľom je zväčša Austrália, Veľká Británia, USA, Kanada a Nový Zéland. Odchádzajú najmä bohatí a vzdelaní ľudia – lekári, právnici, IT inžinieri, manažéri či vedeckí a univerzitní pracovníci, čo začína vidieť aj na klesajúcej ekonomike.

Foto: archív Fancourt a autorka

Článok bol uverejnený aj v českom časopise Golf 11/2017

Autor: Jana Janků | 20. januára 2018

Komentáre

  1. Kedy tam ideme?