Golf and Travel

Portugalskú metropolu Lisabon nazývajú aj mestom pobozkaným slnkom. Patrí medzi najslnečnejšie hlavné mestá Európy. Vďaka bohatej ponuke golfových možností mu však možno pridať aj ďalšiu prezývku – mesto pobozkané golfom.

Svetlo je pre mesto Lisabon, rozkladajúce sa na siedmich pahorkoch v ústi rieky Tejo vlievajúcej sa do Atlantiku, naozaj typické. Letá tam bývajú dlhé a suché, zima máva veľa jasných dní. K tomu treba pripočítať „zlaté“ svetlo, odraz od rieky Tejo. Svoje zohráva aj belosť tamojších fasád či chodníkov vyložených typickými bielymi kockami. Fotografi, filmári i spisovatelia hovoria o tomto

Y Portugalska cestovali moreplavci objavovať svet. Pripomína to aj známy pamätník v prístave

svetle, že je mäkké, teplé, medové…

Na všetky svetové strany

Zaiste aj zväčša celoročne priaznivé počasie prispieva k tomu, že golf patrí k obľúbeným aktivitám Lisabončanov. Okolie mesta sa so zhruba 35 ihriskami radí medzi najväčšie golfové regióny Európy. V samotnom Portugalsku ho predstihne len oblasť Algarve na juhu krajiny, ktorú si už celé roky ako svoj druhý domov masovo vyberajú na záver aktívneho života anglickí, nemeckí či škandinávski dôchodcovia.

Za návštevu stojí aj starobylé mesto Sintra len pár kilometrov od Lisabonu

Na západe od Lisabonu sa dá hrať najmä v okolí Cascais a Estoril, populárne sú aj ihriská pri starobylej Sintre, na juhu mesta je to Costa da Caprica a Aroiera či Silver Coast na severe. Vybrať si možno z parkových i linksových ihrísk, rovinatých i kopcovitých…

Aroiera – luxusný rezort s dvomi osemnástkami

My sme sa tentokrát vybrali na juh od portugalskej metropoly. Základňou sa nám stalo pôvabné historické mestečko s významným prístavom – Setúbal. Z Lisabonu je to autom zhruba trištvrte hodinky.

Okolo Setúbalu nájdete niekoľko golfových ihrísk. Najbližšie je to do 36-jamkového rezortu v známej prírodnej rezervácii Aroiera, pre ktorú sú typické husté borovicové lesy a krásne biele pláže. Za najkrajšiu označujú znalci Praia da Fonte da Telha na pobreží Costa da Caparica. Je rajom surfistov.

Dve ihriská v luxusnom rekreačno-rezidenčnom rezorte Areoira

V krásnom prostredí rezervácie začali zhruba pred pol storočím budovať rovnomenný rekreačno-rezidenčný rezort. Blízkosť portugalskej metropoly vrátane golfového lákadla – najskôr s jednou a o pár rokov aj druhou osemnástkou – dávala šancu, že domy, vily či apartmány si tam kúpia najmä bohatí Lisabončania. A tak sa aj stalo. Písali sa 80. roky, bolo teda ešte pred finančnou krízou, a tak vily a domy rástli ako huby po daždi. Mnohé upútajú obrovskou rozlohou a pripomínajú skôr o penzióny určené pre väčšie skupiny hostí. Dnes už ale vidno, že viaceré pôvodní majitelia nestačia udržiavať a sú zrelé na rekonštrukciu.

Pôvodný lesk luxusného lisabonského rezortu sa Aroiere snaží v posledných rokoch navrátiť nový majiteľ – developerská spoločnosť  Arrow Global Group. Jej majitelia veľmi dobre vedia, že dve golfové osemnástky sú naďalej kotvou, ktorá zvyšuje hodnotu tohto územia. A podľa novej výstavby vidno, že rezort opäť prežíva renesanciu.

Jednotka kontra dvojka

Na odporučenie domácich ideme hrať viac-menej rovinaté parkové ihrisko Aroiera Pines Classic. Na prvý pohľad vidno, že v tamojších borovicových lesoch má svoje miesto už pár desiatok rokov. Otvárali ho  v roku 1973 podľa návrhu známej britskej golfovej ikony – Franka Penninka. Jeho layout, ale aj celková atmosféra rezortu, boli vtedy tak oceňované, že ho prirovnávajú k prestížnemu anglickému klubu Wentworth. tiež aj preto, že počas vyše polstoročnej histórie bývalo miestom významných portugalských i európskych turnajov.

Na jednotke vidno, že ihrisko tam stojí už vyše štvrťstoročia

Dnes už ale vidno, že ihrisko Pines Classic, ktoré domáci nazývajú jednotkou, patrí k starším projektom. Ferveje sú úzke, s minimom pieskových prekážok, ktoré zväčša iba chránia gríny. Obtiažnosť hry zvyšujú malé jazierka. Je pekne udržiavané, oceníte aj krásne prírodne scenérie okolo. Hoci prešlo v posledných rokoch modernizáciou, predsa len by už potrebovalo zopár inovačných prvkov.

Súčasný majiteľ sa postaral aj o kúpu licencie PGA, dobre vediac, že patriť do tejto prestížnej siete ihrísk pomáha v marketingu. Odzrkadľuje sa to aj na cene za hru – konkrétne 101 €. Tak či onak: v okolí Lisabonu sa určite nájdete viacero zaujímavejších ihrísk.

Ďalšia osemnástka Aroiera Challenge, dvojka, je oproti mladšej sestre o viac ako štvrťstoročie mladšia. Dokončili ju v roku 2000 a jej autorom je architekt Donald Steel. Maršál nám v čase našej aprílovej návštevy tvrdil, že rozhodnutie dať prednosť jednotke, je dobré, lebo je v lepšom stave. Navyše, krátko predtým postihli túto oblasť záplavy, čo sa prejavilo na oboch ihriskách.

Montado s moderným šmrncom

K zaujímavejším nesporne patrí ihrisko Montado pri mestečku Palmela, kúsok od pobrežia Azul. Zo Setúbalu sa tam dá dostať za pár desiatok minút. V názve síce má, že ide o Golf&Hotel rezort, ale ako sa neskôr presvedčíme, rozľahlý hotel s takmer stovkou izieb a konferenčným centrom je aktuálne opustený a pripomína zarastený zámok šípkovej Ruženky. Webová stránka hovorí o údajnej rekonštrukcii, ale dodáva, že ihrisko je v plnej prevádzke.

Hoci hotel je aktuálne zatvorený, ihisko je v plnej prevádzke

A naozaj. Montado, ktoré pôvodne navrhol dizajnér Duarte Sottomayor a otvárali ho v roku 1992, sa nám predviedlo v plnej svoje kráse. V roku 2006 prešlo veľkou rekonštrukciou, čím získalo  modernejší „šmrc“. Má široké ferveje, pekne udržiavané sú nielen hracie plochy i okolie, náročné sú gríny. Na prvý pohľad upúta množstvom bankrov so žiarivo bielym pieskom, previerkou presnosti hry je niekoľko jazierok.

Na záver si kola si golfisti užijú ikonickú troparovku s ostrovným grínom. Nie je dlhá (zo žltých 155 m a červených 106 m), ale je ozajstnou výzvou.

Posledná ostrovná jamka je na záver kola veľkou výzvou

Keďže hotel aj s reštauráciou sú zatvorené, návštevníci si musia vystačiť so skromným klubovým domom, kde vám tak akurát predá recepčná pivo či iný nápoj z chladničky. Podľa počtu návštevníkov však vidno, že patrí medzi domácimi i hosťami k obľúbeným ihriskám.

Ako sa rodí korok

Montado má vo svojom logu košatý strom. Dozvedáme sa, že ide o korkový dub (lat. quercus suber). Pri hre pochopíme prečo. Popri olivovníkoch a viničoch sú to práve korkové duby, ktoré obklopujú tamojšie ferveje. Portugalsko je na výrobu korku mimoriadne hrdé. Veď je vo svete stále najväčším výrobcom tejto prírodnej suroviny, používajúcej sa najmä na výrobu zátok na víno, podláh, obkladov či módnych doplnkov, napríklad kabeliek. Na ihrisku Montado sa možno zoznámiť so zberom korku. Stromy kvôli tomu nezotínajú, ale skúsení robotníci z nich špeciálnymi sekerami kôru odlupujú. Robia to pravidelne, každých deväť rokov.

Za ten čas narastie od predchádzajúceho zberu nová, dostatočne hrubá (niekedy aj 10 cm) kôra. Sekerami musia robotníci narábať veľmi opatrne.

Číslo na strome označuje rok, kedy z neho naposledy odobrali kôru

Ak by poškodili živé vrstvy stromu, mohol by vyschnúť. Ako sa dozvedáme od recepčnej, tamojšie korkové duby nielen poskytujú hráčom pri hre príjemný tieň, ale z predaja korku má klub aj významný príjem.

Foto: Aroeira, Montado a autorka textu