Golf and Travel

Ani sa to veriť nechce, ale uplynula už viac ako dekáda, čo od nás odišiel dobrý priateľ Anton Bezák. Tí, ktorí ho poznali, vedia, že bol nielen úspešný podnikateľ a manažér, ale aj vášnivý golfista. Krátko po pohrebe sa stretlo pár priateľov, aby si na neho zaspomínali práve na golfe. Odtiaľ bol len krok k myšlienke zorganizovať v deň jeho menín, čo je každoročne podľa slovenského kalendára 13. júna, Memoriál Antona Bezáka.

Moderovania sa ujala vnučka Antona Bezáka – Laura. Vpravo jeho portrét. Vpravo jeho portrét.

Už tradične do jedného z najkrajších slovenských golfových areálov – do Hrubej Borše, pozvali rodinní príslušníci, dcéra Daša a syn Ivan, golfových priateľov na 10. ročník tohto spomienkového memoriálu. Už zrána sa mohli pristaviť pri portréte Tonka Bezáka a zaspomínať si na spoločné chvíle. Veď zväčša išlo o golfistov, ktorí začínali práve v ére, keď bol golf na Slovensku po roku 1989 opätovne ešte len v plienkach.

Jubileum bolo aj príležitosťou na bilancovanie. Jeho priateľ a hlavný organizátor tohto podujatia Ľubomír Baran vyrátal, že za desať rokov sa memoriálu zúčastnilo vyše 700 hráčov. Aj tento rok im nebesia dopriali priam ideálne golfové počasie. Nečudo, že štartovná listina bola riadne plná. Na canon štart nastúpilo napokon na jednotlivé odpaliská 89 hráčov, vrátane syna Ivana.

Ako zvyčajne na účastníkov čakalo okrem skvele pripraveného ihriska aj dobré jedlo i ochutnávka nápojov. Všetci po hre s napätím čakali na vyhodnotenie, pretože vedeli, že tým najlepším sa ujdú krásne trofeje i hodnotné ceny. Moderovania vyhlasovania výsledkov sa na úrovni profesionálky ujala Daškina dcéra Laura.

A tu sú výsledky: Cenu za najviac nahratých stb. bodov si odniesol Dušan Maček. Za ním skončil na druhom mieste Rafael Luknár a treťom František Marciš. Najlepší brutto výsledok dosiahol Dušan Kozic, ktorého už tradične odmenil arch. Pavol Kuzma hodnotným umeleckým dielom. Tento krát to bola grafika – drevorez z roku 1977 z cyklu Liptov z pozostalosti jeho otca Prof. Dušana Kuzmu.

Účastníci sa už teraz tešia na jedenásty ročník, aj keď mnohí nechcú veriť, ako rýchlo tých desať rokov ubehlo a ako všetkým vzácny človek – Anton Bezák, stále chýba.