Po stopách rodiny Baťovcov

27. júna 2012

Kupujeme ich aj dnes. Baťove topánky. Kedysi pochádzali z Československa, dnes kdesi z juhovýchodnej Ázie alebo Číny. Príbeh rodiny Baťovcov však napriek tomu zostáva vo svete podnikania unikátny a inšpiratívny aj v súčasnosti .

Rodina Baťovcov sa spája najmä so Zlínom, ktorý sa v povojnovom období niekoľko desaťroční volal podľa robotníckeho prezidenta, teda Gottwaldov. Na Slovensku  zase s Baťovanmi, neskôr premenovanými na Partizánske.

Romantická vodná cesta

Staršia generácia vymiera, ale príbeh a pôsobenie rodiny Baťovcov, zdá sa, sú zaujímavými aj pre mladšiu generáciu. Ono spoznať všetky miesta, kde zanechala stopy, by si vyžiadalo niekoľko rokov. Veď tesne pred vojnou mala okrem bývalého Československa svoje aktivity aj v Belgicku, Brazílii, Francúzsku, Čile, Holandsku, Chorvátsku, Indii, , Taliansku, Kanade, Maďarsku, Pakistane, Poľsku, Singapure, Švajčiarsku, USA i Veľkej Británii. Dosť na jeden dlhý výlet.

My sa ale vyberáme po časti stôp rodiny Baťovcov vodnou cestou – po Baťovom kanáli. Ten sa začína alebo končí (podľa zvoleného smeru) na Slovensku – v Skalici a záverečným prístavom sú Otrokovice. Je to výborný tip na výlet, ideálny v spojení s cykloturistikou.

Kanál vybudovali v 30. rokoch minulého storočia. Slúžil nielen na zavlažovanie polí, ale aj prepravu hnedého uhlia z Baťovej bane v Ratišoviciach do závodu v Otrokoviciach. Keď v 60. rokoch prestala byť vodná preprava efektívna, kanál začal zarastať. Znova ho obnovili až v 90. rokoch, a to najmä na turistické účely. Ak sa chcete preplaviť medzi spomínanými mestami, musíte prekonať 13 plavebných komôr a výškový rozdiel18,6 metra.

Plavba loďou Morava je krásnym romantickým zážitkom. Príroda okolo je úchvatná. Míňame aj farmy či konské usadlosti a zážitok si umocníme ešte aj niekoľkokilometrovou cyklistickou prechádzkou popri kanáli a následne prehliadkou mestečka Napajedla.

Zámok v rukách žien

Aj naše ubytovanie  súvisí s rodinou Baťovcov. Jednou z fabrík, ktoré patrili do ich koncernu, bola chemička v Napajedloch a barokový zámoček na kopčeku nad mestečkom využívala rodina Jána Antonína Baťu na oddych.

Majitelia sprivatizovanej Fatry ho našťastie nenechali schátrať a väčšinu historických priestorov obnovili. Napokon mu však akosi nevedeli nájsť naplnenie. Našťastie zaujal miestnu podnikateľku s realitami Evu Gajdošík a jej dcéru Petru Psotkovú. Tie ho odkúpili od terajšieho majiteľa – najbohatšieho Slováka v Čechách Andreja Babiša.

Dve podnikavé ženy vedeli, čo chcú. Horné poschodie premenili spoločným úsilím na romantický hotelík. Čo izba, to iný nábytok v štýle shabby chic, kde  sa podľa interiérových návrhov pani Evy kombinuje staré s novým. V zámku sa okrem prehliadok priestorov s historickým mobiliárom konajú aj rôzne podujatia, ako napríklad svadby,  nechýbajú zaujímavé  výstavy (nedávno napríklad detských kočíkov), koncerty. Ba na svoje si tam prídu aj golfisti. Zatiaľ tam majú v parku za zámkom iba cvičné odpalisko a grín, ale plánujú vybudovať aj tri jamky. A keďže hneď v susedstve sa nachádza známy žrebčín (www.napajedlastud.cz), dá sa pobyt spojiť s ďalšími aktivitami, napríklad jazdou na koči.

Obe kastelánky sú však ženy plné nápadov. Zo zámočku sa rozhodli urobiť miesto, kde majú hostia zabudnúť na stres a odpútať myseľ od problémov inými zaujímavými aktivitami. A tak si napríklad môžete s pani Evou pripraviť v zámockej kuchyni večeru. Spoločné varenie je čas na debatu a zistíte, že kastelánka je žena, ako každá iná, navyše veselá, zábavná, znalá sveta. Dozvedáme sa, že rok 2012 sa v zámku Napajedla nesie najmä v znamení špeciálnych programov pre ženy. Riešia sa na nich také záležitosti, ako je láska, varenie, podnikanie, ale aj krása tela, ducha i mysle. A komu sa aj toto máli, môže sa prihlásiť do Moravského kulinárskeho inštitútu, kde vás svetom varenia prevedie šéfkuchár Roman Vaněk.   

Kontakt: www.zameknapajedla.cz

Zaujala ho brazílska vetva

A ak chcete viac vedieť o rodine Baťovcov, treba sa obrátiť na riaditeľa zámku Zdenka Mikela. Ten vie o nej toľko detailov, akých sa ťažko dočítate v nejakej knihe či vo Wikipedii. Je v kontakte najmä s rodinou Jána Antonína Baťu, žijúcou v Brazílii, ktorá ostala dodnes akosi v úzadí pozornosti českej i slovenskej verejnosti. Faktom je, že po roku 1989 sa uznania dostalo najmä Tomášovi Baťovi ml., ktorý sa stal aj poradcom prezidenta Václava Havla. Pritom pamätníci dobre vedia, že po tragickej smrti Tomáša Baťu st. (zahynul pri páde lietadla na letisku v Otrokoviciach), zakladateľa, ako ho volajú, to bol práve jeho brat Ján Antonín, za ktorého šéfovania firma pred 2. svetovou vojnou mimoriadne rozkvitala doma i vo svete.

Z. Mikel brazílsku vetvu rodiny navštívil v jej terajšej domovine a natočil tam zaujímavý film. Hosťom zámku ho i s patričným rozprávaním rád premietne a objasní rôzne rodinné detaily.

Zlín po starom i novom

Na námestí v Zlíne stoja sochy bratov Baťovcov – Tomáša zakladateľa a jeho nevlastného brata Jána Antonína – pokračovateľa firmy – spoločne na jednom podstavci. Sú síce blízko, ale súčasne oddelení. Tak, ako to bolo neskôr aj s obomi ich  rodinami, ktoré sa po 2. svetovej vojne roky súdili o majetky.

Mesto z ich slávy, hoci topánky sa tam už takmer nevyrábajú, žije stále. Červené tehlové baťovské domy síce už niekde stratili časť pôvodnej funkcionalistickej architektúry, ale mesto má stále nevšedný šarm.

Za prehliadku stojí tamojšie Obuvnícke múzeum, ale atrakciou je aj povozenie sa  osobným výťahom T. Baťu v bývalej administratívnej budove firmy. Mimochodom, tento mrakodrap bol po dokončení až do povojnového obdobia so 77,5 metrami najvyššou budovou v strednej Európe.

A kto chce modernejší zážitok, nenechá si ujsť prehliadku moderného atraktívneho Kultúrneho a univerzitného centra postaveného podľa projektu známej českej architektky  Evy Jiřičnej. Jeho interiéry s použitím ostrej fialovej farby sú nezabudnuteľné, rovnako ako technická stránka budovy s použitím najmodernejších prvkov.    

Čo hovorí história

  • 1894 – Tomáš Baťa začal so svojimi dvoma súrodencami a tromi zamestnancami  podnikať  v obuvníctve
  • 1925 – firma mala už 5 200 zamestnancov
  • 1924 – zaviedla sa prúdová výroba so spádovým dopravníkom
  • 1928 – začali používať bežiaci pás, výroba stúpla o ¾ ale počet ľudí len o 35 %
  • 1928 – boli založené prvé filiálky v zahraničí
  • 1930 – zaviedla sa štyridsaťhodinová pracovná doba
  • 1932 – pri leteckej havárii zahynul Tomáš Baťa st. Namiesto syna Tomáša ml. (Tomíka), ktorý ešte nedosiahol plnoletosť, ani nebol dostatočne pripravený na post hlavy koncernu, sa na základe závetu jeho otca stáva majiteľom strýko Jan Antonín, v tom čase jeden z najvyššie postavených predstaviteľov koncernu. A bol to on, kto  doviedol firmu k svetovému rozmachu. Firma expanduje, rozširuje výrobné odbory o výrobu pneumatík, technickej gumy, umelých vlákien, hračiek, kovoobrábacích strojov, pletacích strojov, lietadiel, bicyklov, atď. Ku koncernu patrí aj stavebná výroba, poisťovňa Atlas,  železnica do Vizovíc, cestovná kancelária, doprava, obchodné domy, cca 8 tisíc predajní v Československu a viac ako 8 tisíc v zahraničí, bytový fond, polia a lesy, továreň na lietadlá, filmové ateliéry. Súčasťou koncernu je  63 zahraničných spoločností a zamestnáva vyše 67 000 zamestnancov, z toho zhruba 25 000 v zahraničí.
  • 1938-1945 – na Vianoce roku 1938 odchádza rodina Baťovcov do zahraničia. Jan Antonín má vybudovať nové centrum v USA a Tomáš ml. nový závod v Kanade. Americký projekt však skrachoval a Jan Antonín začal budovať „nový Zlín“ v Brazílii. Tomášov kanadský projekt začal pracovať pre kanadskú armádu a sám Tomáš bojoval v kanadskej uniforme na strane spojencov, kde dosiahol dôstojnícku hodnosť. Tomášova matka Marie sa však ešte počas vojny vrátila do Protektorátu Čechy a Morava, aby zabránila nacistickým úradom zhabať rodine továrne a sieť obchodov. To sa síce podarilo, ale za cenu, že Baťove továrne v Česku vyrábali pre Wehrmacht a tretiu ríšu.
  • Po r. 1945 – za obchody s Nemcami dostal Ján Antonín po vojne nálepku kolaboranta. Odsúdili ho na 15 rokov väzenia a jeho majetok mu bez náhrady zhabali. Tomáš ml. úspešne pokračoval v kanadskom projekte a začal sa súdiť so strýkom o platnosť otcovho závetu. Súd  v roku 1966 vládu nad koncernom odovzdal Tomášovi Baťovi ml.( po smrti Jána). Baťove firmy sa stali veľmi známymi v Kanade, zachovali si sieť obchodov po celom svete, ale k prvorepublikovej sláve sa koncern Baťa už nikdy nevrátil.
  • Po r. 1989  – bola síce obnovená firemná sieť Baťových predajní, univerzita v Zlíne sa stala Univerzitou Tomáša Baťu, ale nové demokratické vlády už rodine majetok nevrátili.

 A ešte názor, ktorý vyslovil Tomáš Baťa v roku 1932: „Neverím, že prelomy sa dejú samé od seba. To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre morálnu biedu. Morálna bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie. Potrebujeme morálne postoje k ľuďom, k práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevymieňať hodnoty za nič a nevydierať pracujúcich.“

Foto: : Jana Janků

Autor: Jana Janků | 27. júna 2012

Pridať komentár