Bulharské Bansko je v súčasnosti najrýchlejšie sa rozvíjajúcim lyžiarskym strediskom na svete
Keby vás niekto spustil z helikoptéry a pristáli by ste napríklad na zjazdovke Tomba, netušiac kde ste, zaiste by ste hádali, že ide o niektoré zo špičkových lyžiarskych stredísk v Alpách či Skalistých horách. To je dnešné Bansko, kde sa vo februári tohto roku konal v histórii tohto bulharského strediska prvý svetový pohár žien i mužov v obrovskom a špeciálnom slalome.
Dokonale upravené dlhé svahy, najmodernejšie lanovky, perfektné značenie, siete a iné bezpečnostné prvky na kritických miestach, množstvo príjemných krčmičiek i reštaurácii rýchleho občerstvenia, vyhrievané toalety s tlmenou hudbou, všadeprítomní členovia horskej služby ovládajúci svetové jazyky. Tiež požičovne lyží, snoubordov a ostatnej športovej výstroje s poslednými modelmi svetových značiek, príjemná skútrom vykreslená bežecká stopa vedúca tichým ihličnatým lesíkom… Ešte viac by vás zrejme prekvapilo, že okolo vás počuť najmä angličtinu, ruštinu a bulharčinu.
Úchvatný Pirin
Miesto, o ktorom je reč, je totiž Bansko, ležiace v prekrásnom bulharskom pohorí Pirin. Zo sofijského letiska je vzdialené približne 160 kilometrov smerom na juh. Cesta do strediska sa dokončením rýchlostnej komunikácie (za pomoci európskych fondov) skrátila z troch na dve hodinky. Návštevník si za ten čas môže obzrieť krajinu. Na jednej strane krásna príroda a na druhej množstvo opustených či ošarpaných domov. Dôsledok nie veľmi vydarenej reformy bulharského poľnohospodárstva.
Príchod do vysokohorskej doliny, v ktorej leží Bansko, pripomína fatamorgánu. Popri honosných vilách vyrástlo za desať rokov vyše stovky hotelov a apartmánových domov a množstvo ďalších dokončujú. Na hlavnej ulici je pomaly toľko realitných kancelárii ako obchodov so športovými potrebami, preplnených „značkovým“ tovarom zo susedného Turecka. Niet svetovej značky, ktorú by ste tam nenašli. Túžite po vetrovke spiderke či bessonke? Nech sa páči! Za polovičnú cenu ako inde. Kontrolóri, ktorí by chceli na tomto mieste preverovať pravosť značiek, by celkom iste ošediveli.
Ponuka realitiek v Banskom je najmä v angličtine. Nie náhodou. Briti si toto miesto v horách už dávno zamilovali a patria medzi najpočetnejšiu klientelu. A to nielen ako lyžiari či snoubordisti a v lete zase vysokohorskí turisti, ale aj ako kupci domov a apartmánov.
Do rámčeka
Turkom sa nikdy nevzdali
Bansko bolo vždy osobitným mestečkom. Ukryté v horách sa nikdy počas takmer 500-ročnej nadvlády Turkov nad Bulharskom nevzdalo. Hrdí horali si svoje obydlia dokázali ubrániť. Dodnes sa tam zachovali opevnenia, domy s hrubými múrmi so strieľňami. Napriek svojej polohe medzi vysokými a ťažko dostupnými štítmi hôr to bola vždy bohatá dedina. Jej mužskí obyvatelia si zarábali výrobou a predajom dreveného uhlia, ženy zase tkanými kobercami a výšivkami.
Mnohí milovníci hôr, ktorí kedysi chodievali na túry do tejto časti Pirinu, lamentujú a banujú za stratou panenskej prírody. Samo mesto však rozvojom turizmu bohatne. Hotely, reštaurácie, obchody i samotné lyžiarske stredisko ponúkajú vyše pol tisícky pracovných miest. To už zodpovedá slušnej fabrike.
A vidno to aj na rozvoji mestečka. Niet vari domu, kde by neponúkali ubytovanie na súkromí. Nadstavby či prístavby sú síce v niektorých prípadoch mimoriadne bizarného tvaru, vo vnútri však ponúkajú slušné ubytovanie za slušnú cenu. A milovníci dobrého jedla sa môžu vybrať na púť po stovke domáckych krčmičiek, nazývaných mechany.
Porovnania so Slovenskom
Výškou kopcov a prudkosťou zjazdoviek Bansko prevyšuje Nízke i Vysoké Tatry. Najvyššia zo zjazdoviek stúpa do výšky 2 560 m n. m. Spolu majú dĺžku 70 kilometrov, pričom tá, ktorou sa možno dostať až do mestečka, má sedem kilometrov.
Najznámejšou je zjazdovka nazvaná po slávnom talianskom lyžiarovi Albertovi Tombovi. Ten totiž nechýbal pred desiatimi rokmi na otvorení lyžiarskej sezóny a „jeho“ zjazdovka sa v stredisku považuje za najťažšiu. Bývajú na nej všetky významné preteky a chystajú tam spomínaný svetový pohár mužov a žien.
O vybudovanie strediska sa postarala bulharská spoločnosť Julen, jej podiely však už prešli do rúk najväčšej bulharskej banky. Išlo o masívne investície. Len v rokoch 2006-2007 predstavovali 750 miliónov eur.
Pritom ešte pred pár rokmi tam boli len dve zjazdovky a tri staré sedačky. Dnes je tam sedem sedačiek, niekoľko vlekov a z údolia vozí ľudí do strediska supermoderná osemmiestna gondola.
Aj výber ubytovania je bohatý. Rovno pri údolnej stanici gondoly stojí päťhviezdičkový hotel Kempinski. Bol po švajčiarskom Svätom Mórici druhým v horskom stredisku a jeho súrodenec na Štrbskom Plese pribudol až neskôr.
Britom sa tam páči
Bansko je doslova britskou enklávou. Ďalšou najpočetnejšou klientelou sú Rusi, nasledujú Gréci, Macedónci a Srbi. Stredisko už objavili aj Česi. Slováci sú zatiaľ zdržanlivejší. Akoby neverili, že Tatry môžu mať konkurenciu aj v krajine, ktorú skôr poznajú ako prímorskú dovolenkovú destináciu.
Veľká časť klientely prichádza aj kvôli lákavým cenám. Týždenný skipas tam má síce porovnateľnú cenu ako v Alpách, ale ceny jedál a nápojov v reštauráciách sú najmenej o tretinu nižšie.
Ďalšie rozvojové plány majú ešte viac zatraktívniť pobyty v Bansku. Dopravu do strediska by mala urýchliť najmä privatizácia vojenského letiska medzi Banskom a Razlokom. Nielen Britov ale aj ďalšiu klientelu priťahuje aj nové 18-jamkové golfové ihrisko, ktoré dokončili v roku 2008. Aj vďaka tomu môžu hovoriť, že sú celoročným stredisko
Foto: Jana Janků
