Mestečko Grado pripomína Benátky – tiež leží na ostrove v morskej lagúne. Pravdaže, toľko krásnych palácov a kanálov tam nečakajte, ale má svoje čaro. Ostrov spája s pevninou umelý val a nechýba tam golf.
Grado hľadajte na severe Jadranského mora, len pár kilometrov od hraníc so Slovinskom, v regióne Friuli Venezia Giulia. Do známeho prístavu Terst je to hodinku autom a do slávnych Benátok dve. Pôvodne to bola rybárska dedinka, ktorú v rímskych časoch využívalo ako prístav neďaleké prosperujúce mestečko Aquileia. Ostrov na ktorom leží, nazývajú aj L’Isola del Sole, teda Slnečný ostrov. Nečudo, že si ho Habsburgovci, ktorým pripadol po páde Benátskej ríše, premenili na prvotriedny kúpeľný rezort.
Marina pomohla
Začiatkom 6o. rokov minulého storočia postavila hotelierska rodina Marzolovcov v lagúne pre robotnícku triedu pár kilometrov za mestečkom kemping Tenuta Primero. Vlani teda oslavoval polstoročnicu. Skromné dovolenkovanie pri mori, vtedy zväčša talianskych rodín, pripomínajú v areáli fotografie. Vidno na nich jednoduché stany či karavány, pri nich zaparkované malé fiatky. Rodinky si pripravovali jedlá na terasách na varičoch. Nechýbala však vlastná piesková pláž, dobré víno z okolitých vinárstiev a zväčša výborná nálada. Skrátka, ľudia boli vtedy skromnejší…
Dnešný kemping sa pôvodnému podobá len v náznakoch. Naďalej ho spravuje už tretia generácia Marzolovcov a vidno, že rok čo rok do neho investuje. Pribudol hotel, bungalovy, bufety, reštaurácie, športoviská, zväčšili sa bazény…
A hlavne tam vyrástla marina pre jachty s dĺžkou až 25 metrov. A práve tá sa paradoxne stala základom nového golfového areálu ležiaceho len cez cestu oproti kempingu. Zemina, ktorú vynášali pri jej hĺbení, poslúžila postupne na vytvorenie dostatočnej plochy na 18-jamkové majstrovské ihrisko a 9-jamkovú akadémiu.
Nebolo to však také jednoduché. Keďže išlo o naplaveniny z dna mora, obsahovali veľa soli a citlivým trávam sa nich prvé roky príliš nedarilo. Na výstavbu plánovaného ihriska si po rôznych odvodneniach museli počkať až päť rokov.
Skúška odvahy na úvod
Majstrovské ihrisko v Grado (par 72, 6081 m) patrí k tým, na ktoré golfista len tak ľahko nezabudne. Odborníci ho zaraďujú medzi najkrajšie v Taliansku. Leží priamo v lagúne, je obklopené močariskami, jazierkami i ostrovčekmi, kde s obľubou sídlia a na svet vyvádzajú svoje mláďatá rôzne vtáčie kolónie. Nechýbajú korytnačky, všakovaté vážky a iný hmyz.Ihrisko je rovinaté a nie je ani príliš dlhé. Na prvý pohľad dokonalá oddychovka. Prvému dojmu však zvyčajne netreba veriť. Toľko vody na jednom ihrisku totiž len tak ľahko nenájdete! Hráte v jej obklopení celý čas.
Úvodnou skúškou je už prvá jamka, obzvlášť ak tam hráte prvýkrát. Preverí to najmä vašu psychiku. Hneď na začiatok sa totiž hrá na trojparovú ostrovnú jamku, ktorá pripomína slávnu 17-tku na ihrisku Sawgrass na americkej Floride. Napokon sa ukáže, že grín je pomerne veľký a obkolesený dvíhajúcim polorafom, ktorý občas dokáže milostivo zastaviť loptičku gúľajúcu sa do vody. A hru často sťažuje aj vietor fúkajúci od Jadranu, ktorý tiež tak rád zanáša loptičky práve do vody. A tej je v Grado neúrekom.
Platí miestne pravidlo
Na tomto ihrisku sa naozaj nedá nudiť. Po ferveji vás najmä na jar sprevádzajú kačacie rodinky s početným potomstvom. Často máte pocit, že zásluhou vami odohratej loptičky sa musia celkom iste čoskoro ocitnúť na pekáči. Ale vtáčí inštinkt je zvyčajne silnejší ako ľudské schopnosti. Prítomnosť kŕdľov má však pravdaže svoje dôsledky. Našťastie platí miestne pravidlo, že ak sa vám loptička ocitne v ich exkrementoch, máte beztrestný drop.
Zážitkom sú aj obe päťparovky – trojka a 17-tka, kde obchádzate jazierka úzkymi fervejami a každá drobná chyba sa vie vypomstiť utopenou loptičkou. Odmenou sú nádherné výhľady ponad vodu lagúny a určite najkrajší je na Ostrov Barbana s kláštorom.
Rodinný rezort
To, že Grado patrí dnes medzi najmodernejšie a najkrajšie ihriská v severnom Taliansku, je záležitosť posledných rokov. Keď ho terajší majiteľ Ivan Marzola (má mimochodom singl hendikep) preberal od spoločnosti, ktorá má v prenájme neďaleký hotel, bolo v úbohom stave. Aby ho dostal na takú úroveň, ako si želal, čakal ho poriadny kus roboty a najmä investícií. Redizajnoval ho známy taliansky architekt Marco Croze, ktorý je autorom mnohých ihrísk na talianskom pobreží.
Šarmantný dlhovlasý Marko Prekič, pôvodom Slovinec z neďalekej Gorizie, patrí k tým manažérom, ktorého prítomnosť hostia neustále cítia a vidia. Prezradil nám, že v Taliansku hrá golf 120 000 golfistov a k dispozícii majú 250 ihrísk. Kríza trochu ich nárast počtu zastavila a národný golfový zväz bol nútený pre udržanie stavu zvýšiť propagáciu. Venuje sa najmä podpore školákov. A tak sa aj v Grade vystriedalo vlani 400 školákov.
Zľavy a balíčky
Ihrisko sme navštívili pred letnou sezónou, ale už aj vtedy tam bolo riadne živo. Kemping si totiž obľúbili najmä rakúski, nemeckí, holandskí a škandinávski dôchodcovia, ktorí si tam zvykli chodiť užívať príjemné počasie, keď u nich zvykne doznievať zima. Po celý rok tam totiž platia seniori za hru 39 €. V lete zase prevažujú talianske a iné rodinky, ktoré prichádzajú na dovolenku do kempu. V posledných rokoch však Grado objavili aj Česi a Slováci a Marko verí, že ich bude pribúdať. Lákajú ich rôzne zľavy, ako napríklad utorkový dámsky deň za 19 €, či pri návšteve manželského páru zaplatí len muž.
Podstatné je, že Grado je celoročne hrateľné ihrisko. Marek dodáva, že v zimných mesiacoch môže byť daždivo, ale aj tak sa oplatí riskovať. „Sme otvorení pre všetkých golfistov so zelenými kartami. A sme doslova rodinným ihriskom. Niektorým sa môžu zdať gríny trochu pomalé, ale Ivan Manzola robí všetko preto, aby sa v najbližších rokoch dostali na najvyššiu úroveň. A možno vás prekvapí aj to, že chýbajú orientačné tabule popisujúce jamky. Aj to je vraj rozhodnutie majiteľa.
Taliansky tokaj sa dnes volá Friulano
V milej klubovni pod strechou z rákosia vás privíta v reštaurácii Al Casone šéfkuchár Luigi Zago s jeho perfektnou kuchyňou. Keďže sme pri mori, jeho špecialitami sú najmä ryby a morské potvorky. A k dobrému jedlu po hre si nezabudnite dať dobre vychladené biele víno Friulano. Nech vás neprekvapí, ak domáci povedia, že vám práve nalievajú Tokaj, hoci to so sladkým dezertným vínom nemá nič spoločné. Friulano tam totiž domáci volajú tokaj. Dnes už nikto nevie prečo. Hovorí sa, že tam vraj kedysi dovandroval za krásnou Taliankou nejaký bohatý maďarský gróf a priniesol so sebou aj 500 koreňov viniča z Tokajskej oblasti. Iní zase tvrdia, že tokaj má pôvod v slove tajut, čo znamená pohár vína. Ako to naozaj bolo, sa už nikto nedozvie. Po vstupe do EÚ si totiž dali Maďari Tokaj/Tokaji zapísať ako chránené označenie pôvodu. Dodnes sa s Maďarskom sporí dokonca aj Slovensko, hoci Tokajská oblasť sa historicky rozkladá na územiach oboch štátov a rozdelili ju iba hranice. Iné štáty, okrem Talianska je to najmä Francúzsko, názov tokaj už od 1. marca 2007 podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora používať nesmú. Taliansky tokaj sa tak dnes volá Friulano, skrátene Friuli, čo je ale inak historicky synonymum tamojšieho tokaja.
Malý Berlín
Neďaleko Grado ležia dve mestá Gorizia a Nová Gorica. Prvé leží na talianskom území, druhé na slovinskom. Pôvodne to bolo ale jedno mesto. Cez obe svetové vojny bolo jeho okolie miestom ťažkých bojov. Sporili sa oň najskôr Taliansko a Rakúsko-Uhorsko, potom aj Slovinsko za pomoci partizánov. Po 2. svetovej vojne ho rozdelili medzi Taliansko a Juhosláviu. Hranice vytýčili rovno stredom mesta, takže Gorizia/Gorica pripomínali Berlín. Ale iba naoko, lebo múr tam nikdy nevyrástol a ľudia hranice pokojne prekračovali. Tie už dnes našťastie neexistujú a obe časti mesta vzájomne prerastajú do seba.
Z ihriska v Liviane dýcha noblesa
Komu hra v Grade nestačí a má chuť ísť si odskúšať niečo iné v blízkosti, môže sa vybrať na opačnú stranu lagúny. Tam leží Slovákmi najmä po revolúcii obľúbené prímorské letoviská Lignano a Bibione. Z oboch je to len pár kilometrov na parkové golfové ihrisko Lignano (par 72, 6 028 m). Už pri vstupe tam vidno, že má už svoju históriu, tradíciu. Najmä prvá deviatka je obklopená starými listnáčmi, ale potom sa viac hrá popri vodách so smutnými vŕbami. Je to honosné ihrisko s krásne udržiavanými fervejmi a ešte dokonalejšími grínmi. Hoci sa často hrá cez alebo okolo vody, rozhodne tam na golfistu nečakajú nijaké zákernosti. Bez dobrej dlhej hry sa tam ale dá výsledok ťažko uhrať. Na ihrisku i v klube počuť najmä nemčinu. Nemecké a rakúske dôchodcovské páry si tam chodia užívať golf mimo sezóny, keď sú ešte príjemné teploty a v hoteloch či kempingoch sa dá ubytovať za celkom príjemné ceny. Na ihrisku takmer nevidno ľudí na autíčkach. Kto tam je prvýkrát, môžu mu chýbať informačné tabule o jamkách. Ani na score karte nenájdete zvyčajné miniaturky a stĺpiky so vzdialenosťami nie sú nijako nápadné. Keď potom chválime ihrisko pred manažérom ihriska, ale vyslovíme i kritiku, odvetí, že majiteľ si to tak želá. A kto nevie predvídať, kam hrať, nech si kúpi birdie knihu.
Foto: Tatiana Jantoláková, Jana Janků a archív ihriska
