K portskému výborne pasuje golf (1)

03. septembra 2013

Portugalsko je v golfovom svete pojmom. Nielen kvôli Algarve na juhu krajiny. Výborný golf spojený s prehliadkou historických pamiatok a ochutnávaním slávneho portského sa dá zažiť aj na severe krajiny – okolo mesta Porto.

Dve najväčšie portugalské mestá – Lisabon a Porto, sú veční rivali. Portu však robia slávu nielen futbalisti FC Porto, svetoznáme portské víno či prekrásne historické staré mesto zapísané na zoznam UNESCO, ale v poslednom čase aj golfové ponuky. Pre našinca výhoda navyše: na tamojších piatich zaujímavých a rozdielnych ihriskách sa dá hrať po celý rok.

Turizmus ako záchrana

„Mesto má silný priemysel, máme tu dokonca automobilku Volkswagen. Vieme ale, že je to len otázka času, kedy sa výrobca premiestni niekde na východ zemegule. A tak nám vychádza, že táto časť krajiny môže prežiť len za pomoci turizmu,“ hovorí generálna riaditeľka Turistickej agentúry pre Porto a severné Portugalsko Helena Goncalves. „Máme tu všetko preto, aby turizmus mohol prekvitať a golf by mal byť jeho súčasťou. Preto sme založili združenie, ktoré spoločne propaguje tunajšie ihriská i hotely pri nich.“ A našincovi napadne: Aké prezieravé! Mohlo by to byť poučením aj pre Slovensko, ktoré je v podobnej situácii.

Historicky prvé ihrisko

Portské ihriská začíname spoznávať v Oporto Golf Clube (Oporto je anglický názov pre Porto), ktorý je štvrtým najstarším klubom na európskom kontinente. Založili ho už v roku 1890 anglickí obchodníci s portským vínom. Mimochodom, do polovice 50. rokov nemohli byť miestni Portugalci ani jeho členmi. Na každom kroku tam dýcha na návštevníka história. Klub vyzerá celkom ako kdesi v starom Anglicku. O trofej Skeffington Cup sa tam hrá nepretržite od roku 1891! Súťaž neprerušili dokonca ani prvá či druhá svetová vojna.

Oporto Golf Clube je vlastne linksové ihrisko, hoci more tam skôr tušíme, ako vidíme. Oceán je skrytý za mohutným piesočným valom spevneným betónovými valcami a vidno ho len z jednej jamky. Ferveje sú trochu šedivé, na pohľad akési obyčajné a ihrisko rovinaté, veľmi prírodné (žiadne veľké úpravy terénu) s minimom prekážok. Zdá sa ľahké. Ale tak už to býva, vždy sú tam napokon nejaké zrady. V tomto prípade najmä v podobe veľkých a hlbokých bunkrov  i vodných prekážok. Gríny sú naopak malé, ťažko zasiahnuteľné. A tak sa tešíme, ak buraco (burako), čo je portugalský názov pre jamku, dosiahneme so slušným počtom úderov.

Trojčlenný flajt odohrá kolo za tri a pol hodiny. Tak akurát na oddych pred či po práci.  Zaujímavosťou je, že pôvodne sa z prvého odpaliska drajvovalo cez železničnú trať a neraz sa stalo, že loptičky trafili vlak. A tak ihrisko neskôr prestavali a premiestnili aj klubovňu. Hru spestruje aj zvonenie z veže kostola, ktorý má presne rovnakú melódiu ako zvon na kostole vo Fatiedá.

Vo flajte hráme s Josém,  miestnym podnikateľom s realitami, ktorý momentálne pôsobí v Angole. A tak sa dozvieme aj to, že v tejto africkej krajine je len jedno jediné ihrisko, ďaleko od hlavného mesta Luanda. Keďže je pri rieke, stretnúť prechádzajúceho sa krokodíla na ferveji či gríne nie je nijakým prekvapením.

Links so všetkým, čo k nemu patrí

Čerešničkou na torte pri golfovej návšteve Porta a severného Portugalska je nesporne návšteva Estela Golf Clubu. Je to ukážkové linksové ihrisko postavené na pieskových dunách pri Atlantickom oceáne.  Nedávno oslavovalo štvrťstoročnicu. Jeho majiteľom je skupinka bohatých miestnych členov a to, že netrpí na nedostatok  financií, vidno aj na jeho dokonalom vymanikúrovanom vzhľade.

„Ihrisko Estela leží len dvadsať minút od letiska v Porto, takže máme čoraz viac návštevníkov najmä z Nemecka a Francúzska, ale aj susedného Španielska,“ hovorí prezident klubu Alexandre. „Silnou skupinou sú dôchodcovia, ktorí cestujú svetom na svojich karavanoch. Keďže v susedstve máme aj kemping, neraz tu strávia aj tri-štyri týždne najmä v období, keď je všetko na sever od nás pokryté snehom.“

Ihrisko Estela patrí naozaj k špičke. Poplatok sa hru je tam 75 euro bez ohľadu na to, ktorý deň práve je. Stojí to však za to. Každý, kto už hral linksové ihrisko potvrdí, že je to celkom iný golf. Tráva je od vetra neustále fúkajúceho od mora ako povalcovaná a lopta sa na nej gúľa oveľa ďalej ako na iných ihriskách. Dobrý pocit z dlhých rán však rýchlo prehluší schopnosť lopty rýchlo sa zagúľať aj do hustých rafov. Na rozdiel od Škótska tu ich netvoria vysoké trávy a vresy, ale morské ruže s pichľavými výrastkami. Odohrať z nich loptičku je aj po nájdení zvyčajne beznádejné.

A keďže tam neustále fúka silný vietor z Atlantiku, chce to ovládať hru pri zemi. Inak vám presne mierené rany odnesie vietor, ktorého intenzita popoludní ešte vzrastie,  a to do spomínaných hustých rafov alebo do skalnatých útesov Ale ako hovoria Škóti: „Nae wind, nae golf”! Teda: ,,Nijaký vietor, nijaký golf.“!

Veterný mlyn symbolom

V Estela je vietor naozaj všadeprítomný. Poháňal kedysi aj veterný mlyn, ktorý stojí nad ihriskom, a stal sa jeho symbolom. Vietor spôsobuje problém nielen pri hre, ale aj pri údržbe ihriska. Časť fervejí často zafúka piesok a preto  niektoré odpaliská museli dokonca posúvať dovnútra.

No a potom sú tam samozrejme rozsiahle bunkre. Na ich naplnenie nemusel nikto dovážať piesok. Stačilo iba vyhĺbiť hlboké diery. A keďže loptičku tamojšie vetrom uľahnuté trávy len tak ľahko nezastavia, v bunkri ste podchvíľou aj pri celkom presne mierených ranách. Horšie je potom dostať sa z nich. A keďže aj rýchlosť grínov je nadpriemerná, dobrý výsledok dosiahnu len ozajstní majstri.

Napriek tomu sme všetci prichádzali do útulnej klubovne, kde podávajú výborné domácke jedlá, úplne nadšení. Links je skrátka vždy zážitok. Najmä pre Stredoeurópanov.

Zaujímavosti z Porto

Učebnica histórie v staničnej hale

Druhé najväčšie portugalské mesto Porto nazývajú Angličania Oporto. Marketingoví „vymýšľači“ mu dali najnovšie ešte jeden názov Ó! Porto. Teda híkajte, milí návštevníci.  Nuž, je nad čím. Ide o mesto s bohatou a zaujímavou históriou, ktorá tam zanechala pozoruhodné pamiatky. Navyše je to rodisko slávneho portského. Ak chcete v skratke spoznať bohatý dej plynúci storočiami týmto mestom i severnou časťou krajiny, vyberte sa na hlavnú železničnú stanicu São Bento. Nie, nemusíte si kúpiť lístok, ani nikde cestovať. Stačí sa rozhliadnuť po staničnej hale a trochu povyvracať hlavu až k stropu. Vyše 20-tisíc kachličiek, po portugalsky nazývaných azulejo, tam vytvára obrovské obrazce. Ich autorom je Jorge Colaço, ktorý patril začiatkom 20. storočia k najznámejším portugalským „kachličkárskym” umelcom. Jeho staničné obrazce stvárňujú aj krajinu, etnografické scény i historické udalosti, ako napríklad bitku pri Valdaveze (r. 1140) či príchod kráľa Johna I. do Porta (r. 1387). Keďže mesto leží na pahorkoch, vlaky rovno z nástupíšť musia vojsť do dlhého tunela, čo dosť obmedzuje premávku. Napriek tomu slúži táto stanica cestujúcim už vyše sto rokov.

Veža ako facebook

Historické centrum Porta –  Ribeira,  bolo zapísané na zoznam svetových pamiatok UNESCO už v roku 1966. Nájdete tam veľa zaujímavejších, monumentálnejších i významnejších budov ako je veža barokového kostola Clérigos. Ona je však symbolom mesta, jeho dominantou. Je vysoká 76 metrov a stojí na najvyššom bode, takže ju vidno zo všetkých strán. Kým dnes je skôr miestom dávania si rande, v histórii hrala mimoriadne dôležitú rolu. Slúžila niečo ako mestský rozhlas či modernejší facebook. Pri významných udalostiach sa ňu vyvesovali zástavy rôznych farieb, ktoré mali svoje symboly. Takže všetci rozumeli, čo sa deje, napríklad, že vypukol požiar alebo sa blížia nepriatelia. A podľa toho sa zariadili.

Rodisko Harry Potera?

Budova kníhkupectva Livraria Lello v centre Porta patrí medzi dve najstaršie portugalské kníhkupectvá. Púta už svojou novogotickou fasádou s prvkami secesie. Nemenej zaujímavá je vnútorná výzdoba, najmä drevené maľované plafóny, dekorované police na knihy či mozaikové okná. Zaujímavé pohľady poskytujú tisícky kníh všetkých možných zameraní, ale hlavne točité štvorité  Art Nouveau schodisko, ktoré priam láka urobiť si zaujímavú fotografiu. Na to však zabudnite. Fotenie je tam zakázané. Prudký nárast návštevnosti turistov z celého sveta spôsobilo aj to, že tam údajne „uzrel svetlo sveta”  legendárny Harry Potter. Pravdou je, že autorka tohto slávneho sci-fi románu J.K. Rowlingová pracovala zamlada v Porto ako učiteľka angličtiny. Ba dokonca sa tam aj prvýkrát vydala za miestneho Portugalca. Žila neďaleko kníhkupectva a rada tam  vysedávala pri knihách. Vraj už tam začala písať svoju prvú knihu. Domáci tiež vravia, že inšpirácie z tohto mesta sú v Harry Potterovi nesporné.

Foto:  Jana Janků

Autor: Jana Janků | 03. septembra 2013

Pridať komentár