Meno známeho rakúskeho lyžiarskeho strediska – Kitzbühel v Tirolsku v poslednom čase mimoriadne rezonuje v českej i slovenskej tlači. Postaral sa o to spolumajiteľ TMR Igor Rattaj svojim vyhlásením, že sa chystajú učiť Kitzbühelčanov robiť biznis.
I.Rattaj povedal pre slovenské Hospodárske noviny i český denník Dnes, že Tatry Mountain Resorts (TMR) plánuje rozšíriť svoje aktivity do Álp. „Dovolím si tvrdiť, že Rakúšania to nevedia robiť. Bohužiaľ, biznis robia takým spôsobom, aby prežila daná oblasť, a nie tak, aby im to zarábalo.” Rakúšania ich podľa Rattaja nevítajú s otvorenou náručou, ale chodia sa od nich učiť.
Radi sa vracajú
Ako to s podnikaním v Kitzbüheli vyzerá, pozná autorka tohto textu nielen zo zimných lyžovačiek, ale už druhýkrát mala možnosť sa o tom presvedčiť aj počas Kitzbühelského golfového festivalu. Už tradične sa koná koncom júna a tohto roku išlo už o 13. ročník. Jasný úspech, veď aj tentokrát prišlo vyše tisícky najmä rakúskych a nemeckých, ale aj švajčiarskych, anglických, francúzskych, slovinských a iných golfistov.
Kto sa totiž tohto podujatia raz zúčastní, napriek nie lacnej záležitosti (3 až 7- dňový pobyt s hrou a spoločenským programom stojí od 600-1200 €), sa tam rád vracia. Kvôli dobrému golfu na zaujímavých ihriskách, skvelému jedlu, vínu, zábave a hlavne celkovej atmosfére. Na každom kroku v tomto mestečku dávajú najavo, že golfistov tam majú radi rovnako ako lyžiarov, cyklistov, horolezcov, trekistov i tých, čo tam prídu stráviť len pasívnu dovolenku v obklopení alpských štítov.
Hotelieri chcú mať plno aj mimo sezóny
Na zorganizovanie golfového festivalu má pekné, čisté, od jari do jesene zakvitnuté mestečko Kitzbühel priam ideálne podmienky a domáci môžu bez preháňania sľubovať, že účastníkom ponúknu najkrajší golfový týždeň leta v Rakúsku. Okrem bohatých organizačných skúseností najmä so Svetovým pohárom v zjazde na slávnom kopci Hahnenkamm (inak v preklade to znamená Kohútí hrebienok) tomu nahráva aj v množstvo rôznorodých ubytovacích i stravovacích zariadení.
Za festivalom totiž okrem mesta stojí najmä päť špičkových kitzbühlských hotelov. Konkrétne A-ROSA, Cordial golf and spa hotel, Rasmushof, Reisch sport hotel a Kitzhof. Ich majitelia vedia, že takéto podujatie nielenže pri výhodne ponúknutých balíčkoch zaplní ich zariadenia aj mimo hlavnej sezóny, ale je to aj výborný spôsob propagácie tak hotela, ako aj jeho kuchyne. Takže sa jeden pred druhým priam predbiehajú, aby sa čo najviac účastníkov ubytovalo práve u nich.
Samotný festival trvá týždeň a každý deň bývajú dva turnaje, pričom už počas nich sa prezentuje niektorý zo spomínaných hotelov rôznymi dobrotami a tekutým občerstvením. Večer nastáva hlavná šanca hotela predviesť sa na spoločenskom podujatí.
Päť ihrísk
Predovšetkým treba povedať, že hoci má Kitzbühel iba osem tisíc obyvateľov, má na takéto masové golfové podujatie ideálne podmienky. Priamo v ňom alebo jeho blízkom okolí nájdete päť ihrísk. Jedno krajšie a zaujímavejšie ako druhé.
Naše golfové zážitky sa začali už po ubytovaní v luxusnom wellness hoteli A-Rosa známom svojou najdlhšou šindľovou strechou v Rakúsku a vežičkami pripomínajúcimi tirolský hrad. Golfové ihrisko s vyše 50-ročnou tradíciou je prekrásne zasadené do okolitej prírody a dokonale udržiavané. Nečudo, že ho viackrát vyhlásili za najkrajšie rakúske 9-jamkové ihrisko, najmä po tom, čo pred desiatimi rokmi prešlo redizajnom.
Hoci sa rozkladá na relatívne malej ploche a na prvý pohľad vyzerá tak, ako by bolo určené pre postarších hotelových hostí, dá riadne zabrať. Nechýba päť parovka a architekt myslel aj na divákov na terase reštaurácie, pred ktorou sú dva ostrovné gríny. Odpalisko poslednej jamky umiestnil dokonca na strechu garáže hotela. Je však urobené tak dôvtipne, že si to ani nevšimnete.
Pri Čiernom jazere
Naše ozajstné festivalové golfovanie sa začalo na ihrisku Schwarzsee, kde sme hrali o trofej hotela Kitzhof. Leží neďaleko rovnomerného jazera. Je naozaj ponuré, čierne, čo spôsobuje rašelinisko na jeho dne a okolí. Ľudia ho však vyhľadávajú, lebo voda v ňom má liečivé účinky.
Prvá deviatka Schwarzsee sa začína na príjemnej rovinke. Netreba sa však dať učičíkať. Potom už nasleduje poriadna skúška fyzičky. Ferveje stúpajú prudko do kopca, a keď sa tam udýchaní vyšplháte, sotva sa viete sústrediť na pokojný odpal. Najvyššie leží trojparová 16. jamka nazvaná Mausfalle, teda pasca na myši. Hrá sa z výšky cez priepasť. Keďže bol v ten deň canon štart, my sme si ju odskúšali rovno na úvod. Ona i ďalšie ponúkajú úžasné výhľady na okolité hory i obydlia v doline. Dvakrát sa hrá na ostrovný grín a úplnou špecialitkou je posledná päťparová jamka. Grín leží za takmer tri metre vysokým plotom. Pozor, nestačí ho prehodiť. Za plotom je hlboká, divoká, vari tri metre široká riečka so strmou hustou trávou obrastenými brehmi. Je to riadna výzva!
Večer nás čakajú v hoteli Kitzhof dobroty od šéfkuchára Andreasa Lechnera z Gasthofu Schwarzer Aldler. Ide o ozajstného majstra svojho remesla. Mal ešte len 26 rokov, keď mu prestížny gurmánsky bedeker Gault Millau udelil ocenenie v podobe jedného jazýčka. Jeho kuchyňa je postavená na rakúskych a regionálnych tradíciách, ale v prevedení hodnom súčasnej kuchárskej moderny. Vyskúšali sme si tzv. lietajúcu večeru, keď vám jedlá postupne podľa jedálneho lístku donášali čašníci v malých mištičkách, pričom sme neformálne posedávali či postávali v spoločenskej miestnosti.
Hore-dole kopcami
Búrka v noci spôsobila, že ďalšie ihrisko Eichenheim nás privítalo poriadne rozmočené. Vodu nebolo niekedy ani vidieť, len sme sa čudovali, že loptička ostala stáť na svahu bez toho, aby sa zgúľala, alebo sme ju zasekli do blata na ferveji tak, že ani nevyletela. Nuž, ale golf sa hrá aj za zlého počasia, v tomto prípade dažďa.
Škoda, lebo nie celkom sme si naplno vychutnali toto ihrisko, ktoré odborníci zaraďujú k najkrajším alpským. Leží na terasách a dizajnér Kyl Phillips umne využil to, čo mu tamojšia príroda ponúkla, vrátane priepastí, potôčikov či listnatých lesov. Nečudo, že bedeker Peugeot ho už trikrát zaradil medzi 100 najlepších ihrísk Európy.
Večera bola tentokrát v réžii hotela Cordial. Vychutnať sme si mohli umenie Toniho Mörvalda, ktorý je majiteľom cukrárskej školy a zakladateľom reštaurácie Kochamt vo viedenskom paláci Ferstel, kde vzdáva česť rakúskej kuchyni.
Pod slávnou zjazdovkou
Tretí deň si naplno užívame to, vďaka čomu pozná Kitzbühel celý svet. Stretávku máme pod slávnym kopcom Streif. Presne tam, kde v zime prichádzajú v obrovskej rýchlosti aj okolo 140 km/hod. do cieľa účastníci mužskej i ženskej časti slávneho zjazdu Hahnenkamm a kde ich vítajú na tribúnach tisícky divákov. Od jari do jesene je tam tichúčko. Z kopca sa na vás díva červená maketa maskota Kitzbühelu – kamzíka a pod ním sa v cieľovej „rovinke“ Streifu tiahnu ferveje 9-jamkového ihriska, pozostávajúceho výlučne z trojparoviek. Rovinka ako rovinka! Vyšplhať sa k horným jamkám dá poriadne zabrať a veru sme mnohí riadne dychčali. Nuž ale Streif je Streif a treba mať úctu k jeho majestátu.
Na tomto ihrisku sa hral potom aj festivalový spoločenský gurmánsky texas scramble turnaj pod patronátom súkromných rezidencii Andreas Hofer, počas ktorého museli hráči aj čo-to navariť a na záver mohli body ešte nazbierať pri streľbe zo vzduchovky. Ak však neboli oblečení do tiroláckych kožených nohavíc, alebo dámy v dirndli, body im naopak odborná porota strhla. Nuž aj takto sa vedia účastníci festivalu zabávať.
Večerný program sa v ten deň presunul do hotela Rasmuhof. Jedlá pripravovali pod taktovkou ďalšej rakúskej kuchárskej hviezdy – Andreasa Mayera zo Schloss Prielau. Jeho kuchyňa je naozaj majstrovská – osem chodov zvládli len tí najzdatnejší jedáci.
Útok na Streif, alebo z neho
Turnaj, na ktorý sa každoročne mnohí tešia, ale nezahrajú si ho, sa nazýva Streif Attack, teda útok na Streif. Miesta naň sú totiž vybukované dlho pred festivalom (napriek cene 164 € vrátane večere), okrem iného aj preto, že na ňom nechýbajú rôzne známe osobnosti. Väčšina prichádza v typických tirolských či bavorských krojoch a povinné sú pevné topánky.
Účastníci sa tradične vyvezú lanovkou na Hahnenkamm a hra golfu sa začína odpalom zo štartovnej búdky slávneho zjazdu. Dvanásť jamiek je stále dole do doliny. Zvládnuť musíte prevýšenie 800 metrov. Prvá deviatka pozostáva z vykosených miest na zjazdovke a triafa sa do gumových jamiek.
Čo sme nestihli
Poslednou z osemnástok, kde sa hrali dva z jedenástich festivalových turnajov, bol Mittersill v Stuhlfeldene. Leží v obklopení alpských trojtisícoviek, pasienkov, horských senníkov, jazierok, cez ktoré sa treba prestrieľať. Tí, ktorí ho hrali, hovoria, že je nezabudnuteľné a veľkou výzvou.
A nestihli sme ani večer v hoteli Reisch, kde varil Alexander Huber, inšpirovaný bavorskou a rakúskou klasickou i avantgardnou kuchyňou. V A-Rosa hoteli na ďalší deň pripravoval svoje špeciality zase Andreas Senn, hrdiaci sa jednou michelinovskou hviezdičkou.
„To bude asi klebeta!“
A slávnostný záverečný večer? Ten bol prekvapením a konal sa v spoločenskej sále hotela Rasmushof. Šéfuje mu jedna z najznámejších rakúskych hotelierok a duša celého festivalu i kitzbühelského turizmu Signe Reichs. Stretli sme sa
s ňou počas týždňa viackrát. Na otázku, ako vidí vstup TMR do kitzbühelského turizmu nasledoval prekvapený a viac-menej ironický pohľad. Evidentne sa jej už vyjadrenia I. Rattaja doniesli. „Prečo by sme tu niekoho potrebovali? Našej lanovkárskej akciovej spoločnosti sa darí veľmi dobre. Celé roky je zisková a o jej predaji nejakému zahraničnému investorovi nič neviem.“
Podobne, ale menej zdržanlivejšie sa vyjadrila ďalšia osobnosť miestneho turizmu Rudi Seiler, brat slávneho, už nebohého lyžiara- olympijského víťaza Toniho. „Nie, to bude nejaká klebeta,“ odpovedal rázne.
Sabine Frühauf-Aigner, z agentúry Pro.media, ktorá robí Kitzbühelu propagáciu, dodala: „Lanovkovej spoločnosti sa darí výborne. O jej kvalitných výsledkoch svedčí napríklad fakt, že len päť dní v roku horské dopravné zariadenia z nejakého dôvodu – zvyčajne kvôli zlému počasiu – nefungujú,“ schladila akékoľvek slovenské sebavedomie.
Takže nám zostáva len čakať, ako sa to všetko „vyvrbí“. V každom prípade sa nám po celom pobyte žiada dodať, že slovenskí podnikatelia z TMR by sa mali skočiť pozrieť do tohto slávneho tirolského mestečka, ako sa biznis robí aj mimo hlavnej zimnej a letnej sezóny.
Foto: Jana Janků a Kitzbuhelsky golfový festival (1)
