Biele golfové noci v Estónsku

18. augusta 2015

Možno sa to zdá uletené vybrať sa na golf do pobaltského Estónska. Veď tam majú len osem ihrísk, z toho dve deviatky. Verte ale, že ak vás tam náhoda zanesie, neoľutujete. Zvlášť na konci jari a v lete, keď sa dá hrať takmer až do polnoci.

SAMSUNG CAMERA PICTURESS golfom je to v Estónsku ako na Slovensku. Za bývalého, u nich sovietskeho režimu, sa tento šport nepestoval, lebo pripomínal buržoázne ,,hrátky” a maniere. Prvé ihrisko tam otvorili len pred čosi vyše 20 rokmi, a to najmä pod vplyvom ich staršieho brata s podobným ugro-fínskym jazykom – Fínska, ale aj Švédska, ktoré patria medzi golf mimoriadne milujúce krajiny.  A keďže Fíni i Švédi zase milujú Estónsko, aj pre jeho ešte stále  lacnú vodku a iné opojné nápoje, golfové bratstvo sa po politických zmenách zrodilo rýchlo. Aj vďaka tomu sa poponáhľali na druhú stranu Fínskeho zálivu s radami a v niektorých prípadoch aj finančnou pomocou.

Ak sa však golf začal v Estónsku rozvíjať, je to predovšetkým vďaka príjemnej, na zeleň a lesy bohatej krajine, ale aj miernemu počasiu. Hrávať sa tam dá napríklad ešte aj v novembri, kedy vo Fínsku i Švédsku už zvyčajne napadne sneh a mrzne.

SAMSUNG CAMERA PICTURESNajväčší ostrov

Naša medzinárodná golfová novinárska skupina sa stretáva v hlavnom meste Estónska – Tallinn. Pri večernej prechádzke si užijeme pôvab jeho historického Starého mesta i kvalitu estónskej kuchyne.  Za prvým golfom sa vyberáme ráno autobusom a následne trajektom na menší ostrov Muhu a následne mostom na najväčší estónsky ostrov Saaremaa. Mimochodom, celkovo má táto krajineSaare Klubový dom  len s 1,25 mil. obyvateľmi zhruba 1 500 ostrovov a niektoré nie sú ani obývané. Cesta je romantická. Uprostred leta, ktoré bolo najmä spočiatku bohaté na dažde, sa všetko topí v zeleni. Všade okolo sú lesy, pasienky a rašeliniská porastené vysokou vo vetre kníšucou sa trávou.

Víta nás moderný klubový dom Saare Golf. Osemnásť jamkové ihrisko točiace sa okolo neho vyzerá, akoby tam bolo odjakživa. Keby nebolo bankrov a vlajok na grínoch, chvíľami by ste si ho ani nevšimli. Názory naň si vymieňame rovno s jeho autorom, skúseným fínskym dizajnérom Lassim Pekka Tilanderom. Na naše pozitívne hodnotenie reaguje s patričnou hrdosťou. „Práve tak sa snažím projektovať svoje ihriská,“ hovorí. „Mám rád, keď golfista vie čo hrá, včas vidí prekážky. Nie som zástanca >>triky<< ihrísk. Aj Saare som takto projektoval.“

Saare 1Treba ale dodať, že hoci toto rovinaté ihrisko vyzerá „mierumilovne“, vie aj potrápiť. Gríny sú značne členité a správne si prečítať dráhu, kadiaľ by mala ísť loptička, je značné umenie. A mimoriadnu pochvalu si zaslúžia tamojší grínkípri. Všetky gríny boli v čase našej návštevy v perfektnom stave. Nechýba veľa vodných prekážok a keďže na ostrove takmer vždy fúka vietor, treba si dokonale premyslieť každý úder.

Vo flajte hráme s mladou a krásnou kapitánkou miestneho dámskeho družstva Rinou, ktorá klub na druhý deň reprezentovala na celoestónskych letných športových hrách. „Golf je ich súčasťou prvýkrát v histórii. Nie je to náhoda, veď čoskoro pôjde o olympijský šport,“ pripomína.

ArensburgKeďže v Estónsku majú zatiaľ len necelé tri tisícky registrovaných hráčov, spoliehajú sa najmä na návštevu Škandinávcov a Nemcov. Tí v histórii o ostrov niekoľkokrát bojovali, aj im istý čas patri, a dodnes je to pre jeho pôvab obľúbené miesto na oddych. Väčšina návštevníkov prichádza trajektami, ale dá sa tam pristávať aj malými lietadlami.

Kde zložiť hlavu?

Hlavné mesto ostrova – Kurressaare je pokojné, s uličkami s drevenými domčekmi. Zaujímavý je vodný hrad s múzeom, kde sa v lete koná aj veľa koncertov a baletných predstavení. Ubytujeme sa v dizajnovom spa hotelíku Arensburg. Spíme ako v notách. Apartmán, ako vidno podľa portrétov na stenách, obývajú často najväčšie estónske i zahraničné hudobné hviezdy.

Zbohatol na vankúšoch

Peter HuntIhrisko Saare patrí do majetkového portfólia jedného z najbohatších Estóncov – Petra Hunta. Vyrástol vo Švédsku a švédsky dych má aj jeho podnikanie. Pôvodne obchodoval so športovým textilom, ale v 90. rokoch kúpil estónsku fabriku na výrobu posteľnej bielizne. Dnes obrat jeho spoločnosti Wendre prevyšuje 100 mil. € ročne. Venuje sa najmä výrobe vankúšov a paplónov, ale aj matracov a postelí a zásobuje nimi najmä veľkopredajne Ikea a najlepšie hotely v 40 krajinách sveta. Fabriky má vo viacerých krajinách – v Estónsku, Poľsku, Číne a najnovšie aj vo Fínsku. Keďže je vášnivým golfistom, investoval aj do severského a nedávno aj estónskeho golfu. Všetko nasvedčuje tomu, že najmä jeho druhé  ihrisko v letovisku Pärnu bude také, akým je on v biznise – na svetovej úrovni.

SAMSUNG CAMERA PICTURESHlavné letné mesto

Do Pärnu na juh už kontinentálnej časti krajiny to trvá z Tallinnu poldruha hodiny. Smeruje tam kvalitná rýchlostná cesta, miestami sa meniaca na diaľnicu – Via Baltica, ktorá vedie až do litovského hlavného mesta Vilnius.

GOSPA ParnuEstónci nazývajú Pärnu letným hlavným mestom krajiny (majú aj jarné, jesenné i zimné). Nečudo. Už od cárskych čias ide o obľúbené prímorské kúpele najskôr ruskej a nemeckej šľachty, potom sovietskych pracujúcich a dnes každého, kto si tam vie zaplatiť nie lacný pobyt v tamojších hoteloch a zotavovniach. Dnes majú v Pärnu 6-tisíc lôžok, kúpeľné a wellness domy prechádzajú nákladnými rekonštrukciami. Platí to aj o našom Estonia Spa, ktoré sa rozhodlo zmodernizovať samotné mesto, ktorému patrí. Nechýbajú ani rôzne svetové hotelové spa a wellness siete.  Okrem domácich sú aj tu hlavnou klientelou Škandinávci a Nemci.

Hostí lákajú nielen bahenné kúpele, ale najmä valgerand – široké pláže s pieskom bielučkým ako v Karibiku. Akurát, že Baltik bol v čase našej návštevy po silnom daždi kalný, obloha ponurá. Hneď však ako vyšlo slnko, na pláži pribudlo lehátok a diek. Napriek tomu, že bola polovica júla, voda v mori mala len nejakých 15 stupňov. V plytčine zálivu sa však s očividnou rozkošou čľapkali desiatky tak dospelých, ako aj detí. Otužilosť pestujú severania odmalička. Ale domáci nám tvrdili, že keď sa leto vydarí, voda sa vďaka plytčine v zátoke vyhreje aj na 26 0C.

SAMSUNG CAMERA PICTURESOtvárať budú v septembri

V Pärnu sa darí aj golfu. Jedno ihrisko tam už majú a v septembri asi dva kilometre na opačnej strane mesta otvoria ďalšie. Ani pre toto miesto sa P. Hunt nerozhodol náhodou. Okrem toho, že ide o známe letovisko s bohatou zahraničnou klientelou, pred desiatimi rokmi tam otvoril aj jednu zo svojich moderných fabrík. Veď napokon na vankúše a paplóny tam má dobrý odbyt.

KSAMSUNG CAMERA PICTURESeď sme prichádzali do areálu 18-jamkového majstrovského ihriska Pärnu Bay Golf Links, netušili sme čo nás čaká. Oficiálne ho budú otvárať až v septembri, takže referencie o ňom sú ešte nulové. Naše medzinárodné novinárske flajty tak mali tú česť zahrať si na jeho doslova panenských fervejach.

Už pohľad na rozostavaný veľký klubový dom naznačil, že v tomto prípade sa peniazmi nešetrí a nesporne pôjde o ďalšiu výstavnú sieň schopností tohto podnikateľa. Pri projekte sa architekt inšpiroval pohľadom na loptičku stojacu na tíčku a hlavnú budovu umiestnil na úzky podstavec. Jej rozmery naznačujú, že sa tu ráta s veľkými golfovými a inými podujatiami.

Za účasti miestnej televízie

Budúci klubový dom v ParnuMožnosť zaznamenať historicky prvé odpaly a ešte k tomu aj medzinárodné, prilákalo aj lokálnu televíziu. Úvodný pripadol architektovi Lassimu Pekka Tilanderovi. Potom nás ale hustý dážď, ktorý je vraj bežnou súčasťou tamojšieho letného dňa, vyhnal na dve hodiny z ihriska. Nám to však neprekážalo. Vedeli sme, že v Estónsku sa v júli stmieva až okolo polnoci – veď ešte stále trvajú biele noci. A tak sa nám vyplatilo počkať a ísť na ihrisko až podvečer. Nebáli sme sa, že nedohráme. Veď pred desiatou, keď prichádzali na 18. jamku posledné flajty, ešte stále svietilo slnko.

Bol to zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Ihrisko bolo v skvelej kondícii, dráhy sa tiahnu krásnym borovicovým lesom. Keďže sme pri Balte, podchvíľou prší, ba až leje, ale trávnikom to vyhovuje. Sú husté, šťavnaté. Občas okolo nás prebehnú srny alebo zajace. Ferveje sú široké, takže si užijú aj tí, ktorým rany občas ulietavajú. Ani potom sa však nič nedeje. Rafy SAMSUNG CAMERA PICTURESpovedľa nich tvoria podobne ako napríklad v Malackách tzv. waste piesky, odkiaľ sa dá hrať so založením palice. Prechody k ním i okraje grínov však zvyčajne chráni vysoká hustá tráva. Takže loptičky sme občas nenašli, alebo ich odtiaľ zložito vysekávali.

Šesť jamiek sa tiahne popri morskom zálive, ktorého brehy sú porastené vysokým rákosím a trávami. Keďže sme hrali po daždi, oblohu dlho zdobila dúha. Slnko zapadalo do mora, až sa nakoniec v ňom akoby utopilo. Neopísateľná romantika, ktorá odzbrojí a upokojí dušu aj golfistovi, ktorému to práve v ten deň nejde.

Marko KaldojaLinks ako sa patrí

Pärnu Bay Golf Links je niečo, čo v pobaltských krajinách zatiaľ nemajú a aj v severských sa vyskytuje len zriedka – ozajstný links postavený na morských pieskových dunách, na akých sa pred stáročiami zrodil golf v jeho domovine, teda v Škótsku.

Ihrisko na piesku pri mori má výhody – trávniky majú dobrú priepustnosť, takže hrať sa tam vraj bude dať za rovnakých podmienok po celý rok. Čo sme ocenili, boli široké ferveje, vytvarované priateľsky, teda golfista takmer vždy vie, čo hrá bez nejakých veľkých prekvapení. Gríny sú rozľahlé, ale členité, niekoľko úrovňové. Architekt Lassi netají, že vychádzal z pôvodných tradícii budovania linksových ihrísk.

Trikrát: „Áno!“

Golfový deň končil srdečnými gratuláciami  dizajnérovi Lassimu. Hoci je vo svojom odbore skúseným a známym fachmanom, bol očividne dojatý. Keď potom ktosi položil otázky: Páčilo sa vám ihrisko? Radi by ste sa naň ešte vrátili? Chceli by ste hrať každý deň? zaznelo zborovo trikrát: „Áno”.

Manažér ihriska Marko Kaldoja prezradil, že na skvelom stave ihriska má zásluhu aj škótsko-talianska firma na čele so skúseným šejperom Mickom McShaneom. Hra na ňom však nebude lacná. Aspoň nie pre domácich golfistov. Veď  výška priemerných platov i dôchodkov je v tejto krajine podobná Slovensku. Cez týždeň vyjde green fee na 75 € a cez víkend zaplatíte 99 €.

SAMSUNG CAMERA PICTURESFínsko a Penati

Fínsky architekt Lassi Pekka Tilander je autorom 80 ihrísk najmä vo Fínsku, ale aj v Poľsku. Jeho podpis nájdete pod ruským ihriskom v St. Peterburgu a nechýba ani pod tromi estónskymi ihriskami. Študoval v Škótsku a hneď, ako som spomenula, že som zo Slovenska, vyslovil názov Penati. S dizajnérom tamojšej osemnástky Heritage Jonathanom Davidsonom boli totiž spolužiakmi na škole v St. Andrews. Lassi je výborný golfista a kedysi hrával vo fínskej reprezentácii. V súčasnosti,  ako hovorí, mu pre množstvo objednávok veľa času na hru nezostáva. Jeho úvodný odpal na Pärnu Bay Golf Links bol však ukážkový.

SAMSUNG CAMERA PICTURES

Na skok z hlavného mesta

Na záver pobytu sa opäť vraciame do metropoly krajiny Tallinu a čaká nás ešte jedna golfová zastávka – Estonian Golf & Country club. Z centra mesta je to autom nejakých 20 minút. Ihrisko leží v peknej prírode, v obklopení miešaných lesov. Prírodnými prekážkami sú vysoké rafy i riečka Jägalo, ktorá práve tam ústi do impozantného Fínskeho zálivu. Ten sa vám otvorí v pozadí z niekoľkých odpalísk, napríklad už na 3. jamke. Za signature jamku sa považuje trinásta, kde treba drajv zahrať úzkym priehľadom cez les k jazeru, ktoré obklopuje kolónia moderných chát s tmavými fasádami. Grín chráni zozadu voda a pri troche nepresnosti rada zhltne loptičky.

SAMSUNG CAMERA PICTURESO úrovni ihriska hovorí aj fakt, že hostilo aj European tour a iné významné turnaje. Za hru na osemnástke Sea Course zaplatíte 63 €. Je tu však aj lacnejšia alternatíva za 37 € – deviatka Stone Course s pôvabnými kamennými múrikmi popri, ale občas aj uprostred fervejí.

SAMSUNG CAMERA PICTURESTallin pripomína Prahu

Keď už priletíte do hlavného mesta Tallinn, nenechajte si ujsť prehliadku Starého mesta. Na rozdiel od bratislavského je čisté, upravené, majitelia domov a reštaurácii sa priam pretekajú, kto bude mať na oknách a terasách krajšie živé kvety. Staré mesto je zo stredoveku, vidieť ho zdiaľky a hlavne z mora. Z obranných dôvodov ho totiž postavili na kopci nad Fínskym zálivom a obkolesili hradbami s množstvom strážnych bášt. V období nemeckého panstva patrilo aj medzi významné hanzovné mestá. Cez deň býva plné turistov najmä z dovolenkových cruiserov plaviacich sa po Baltickom mori. Do čias, keď Estónsko uzamkli po roku 1917 do Sovietskeho zväzu, sa nazývalo Reval. Cestovatelia mu hovoria aj Malá Praha a naozaj ju svojimi kľukatými, kameňmi SAMSUNG CAMERA PICTURESdláždenými, do kopca stúpajúcimi uličkami a množstvom palácov i kostolov pripomína. Vari najviac obdivovateľov má Dóm a množstvom vežičiek zdobený pravoslávny chrám Alexandra Nevského, radnica či dom Bratstva čiernych hláv. Jednou z dominánt je aj veža kostola Sv. Olafa, ktorá bola v 15.-16. storočím so 123 metrami najvyššou v celej Európe. Cez vojnu ju Červená armáda zbombardovala. Ak ju v čase komunistického režimu obnovili, bolo to aj preto, aby do nej umiestnili rušičky pre Estóncov zakázanej fínskej televízie. V Talllinne žije zhruba tretina z celkovej necelej 1,3 miliónovej populácie krajiny.

Foto: Jana Janků a archív ihrísk

Autor: Jana Janků | 18. augusta 2015

Pridať komentár