Golf and Travel

Väčšina Slovákov cestuje do Španielska k moru alebo spoznať krásu jeho historických miest. Ale lyžovanie? To znie trochu uletene. Pritom táto krajina má desiatky skvelých lyžiarskych stredísk.

Áno, Španielsko patrí ku krajinám, ktoré sa môžu hrdiť výbornými podmienkami na lyžovanie a slávu mu dlhé rok robili aj štyria lyžiarski súrodenci Ochoaovci, vrátane Francisca, olympijského víťaza zo Sappora. K najznámejším lyžiarskym strediskám patrí Sierra Nevada, Formigal, Cerler, Masella, Astún, La Pinilla…

Samostatnou kapitolou sú Pyreneje, pohorie, ktoré oddeľuje Španielsko od Francúzska. Nájdete tam takmer 40 stredísk. Jednotkou je ale nesporne Baquiera Beret.

Dvakrát do jednej rieky

Do Pyrenejí a Baqueira Beret cestujem so zvláštnym vzrušením. V roku 1982, za hlbokého komunizmu, som sa tam zúčastnila svojich prvých majstrovstiev sveta novinárov-lyžiarov, kde tradične pretekáme v kombinácii obrovský slalom a beh na lyžiach. S českými kolegami sme najskôr museli absolvovať nekonečnú tortúru so získaním doložiek, devízových prísľubov a víz niekoľkých krajín. Potom sme sa terigali na už trochu ojazdenej škodovke stovke takmer tri dni polovicou Európy, aby sme napokon zaparkovali v podzemí štvorhviezdičkového hotela Montana.

Taký luxus sme dovtedy nevideli a mali sme pocit, že sme sa ocitli v raji. Až do chvíle, kým prítomní západní novinári nezačali kriticky diskutovať o čerstvej invázii Sovietskej armády do Afganistanu a ruskí kolegovia nenaznačili, že na znak protestu z majstrovstiev odídu. Našťastie vtedajší prezident SCIJ (Sci Club of International Journalists), dnes už nebohý Slovinec Jožko Pirnar, bol skvelý diplomat. Vášnivú debatu prerušil a odložil na posledný večer. A potom si už na ňu pod vplyvom lyžiarskych, gastronomických, vinárskych a iných dojmov nik nespomenul.

Po 33 rokoch nám postačuje občiansky preukaz a využívame služby istej leteckej spoločnosti. Pristávame v katalánskej metropole Barcelona.  Do Aranského údolia, kde sa nachádza Baqueira Beret, je to autobusom niečo cez štyri hodiny. Na prvý pohľad bolo vidno, že mestečká a dedinky v ňom naplno žijú lyžovaním.  Aj Baquiera sa poriadne rozrástla.

Lyžovačka s profesormi

Ráno sa vyberáme na svahy s profesormi. Tak dôstojne tam volajú inštruktorov lyžovania. Z hotelov, tak ako aj pred tromi desiatkami rokov, zbiera a zváža k lanovke veselo pomaľovaný vláčik. Ibaže jej údolná stanica je predĺžená asi o kilometer smerom do novej štvrte s najmodernejšími hotelmi, vílami, reštauráciami i luxusnými obchodmi.

Baqueira Beret sa totiž medzitým stala pojmom. Stihli ju objaviť aj obyvatelia takých krajín, kde sneh napadne iba občas, ako napríklad Briti.

Ešte niečo však robí skvelý marketing tomuto stredisku. Sám španielsky kráľ Juan Carlos si tam kúpil prepychovú rezidenciu. Ešte donedávna ho vraj nebolo problém stretnúť na svahoch, teraz však vo veku 77 rokov dáva častejšie prednosť prechádzkam a v lete poľovačke. Veď je o ňom známe, že tomuto koníčku je ochotný obetovať čokoľvek. Členovia kráľovskej rodiny tam však boli na lyžovačke aj v čase našej návštevy. Ktože by ich však spoznal, keď dnes takmer každý prichádza na svah v modernom outfite nejakej svetovej značky?

Spojili sa so susednou dolinou

Súkromná firma, ktorá je majiteľom strediska, nielenže neustále rozširuje počet zjazdoviek, ale najmä zdokonaľuje služby. Kým pred 60 rokmi tam bola jedna jednosedačka a žili chudobní sedliaci, ktorých v zime zavalili aj štyri metre snehu, dnes tam majú robotu v turistickom priemysle tisícky ľudí. Veď počet lôžok sa medzitým zvýšil na 12 000 a hosťom treba poskytnúť patričné služby.

Počet kilometrov zjazdoviek sa medzitým rozrástol na 145 km a lyžiarov po nik rozváža 35 lanoviek, sedačiek a vlekov. Najväčšou investíciou posledných rokov bolo spojenie so susedným údolím Bonaigua za milión eur. Cieľom bolo skrátiť čakanie na dopravných zariadeniach a rozptýliť lyžiarov na väčšiu plochu. Zároveň tak pribudli aj plochy na free ride, teda voľné lyžovanie v neupravenom snehu.

Majitelia hovoria, že v súčasnosti už dosiahli optimum a stredisko ďalej nechcú zväčšovať, aby nestratilo svoj pôvab. Navyše, medzinárodný trh je zložitý a bojovať s alpskými strediskami nie je také ľahké.

Olympijský sen

V záujme výraznejšieho zapísania sa na lyžiarsku mapu, sa preto Baqueirčania uchádzajú aj o organizovanie Svetového pohára. Predsa len je to skvelá reklama. A ešte snívajú aj olympijský sen. Po zorganizovaní skvelých Letných olympijských hier v Barcelone uvažujú o tom, že by kandidovali na zorganizovanie zimných v roku 2026. Priznávajú ale, že problémom je obrovská cena a v Španielsku – alebo už samostatnom Katalánsku? – by v rozpočte tieto peniaze nájsť nemuseli. Zlacniť celé hry by mohlo spojenie s Cerdanyou na francúzskej strane Pyreneí, ale to je ešte stále len vo forme rozhovorov.

A ešte je tu aj strach s globálneho otepľovania. Hoci za posledných päť rokov, čo sa týka snehu, sa v Baqueira Beret na jeho nedostatok sťažovať nemôžu, predsa len sa pustili do výstavby ďalšieho jazera, ktoré zachytí vodu na mechanické zasnežovanie.

Ideálne podmienky na lyžovačku sú tam najmä v januári a februári. Údolná stanica gondoly, pri ktorej sa rozkladá mestečko, leží vo výške 1 500 m n.m. a najvyššia stanica sa šplhá do výšky 2 517 m n.m. Väčšina zjazdoviek má príjemný terén, kde si užijú aj dovolenkoví lyžiari. Nájdete však aj náročné zjazdovky, ako napríklad Escornacrabes (v preklade Kde skáču kozy) vrátane pretekárskeho štadióna, kde sme pretekali aj my, novinári. Tesne pod ním na zamrznutom jazierku vykreslia pluhom každoročne niekoľko kilometrov bežeckých stôp. Tam nám zase postavili bežkársku trať.

Aktuálna cena lyžiarskych skipasov pre sezónu 2015/2016: celodenný pre dospelých 49 €, detský 32,50 €.

Foto:  Jana Janků (7) a Oľga Kmeťová (1)