Veselé oslavy 20-tky GC Pegas Lozorno

27. augusta 2018

Vo veľkom golfovom svete 20 rokov veľa neznamená, ale v malom slovenskom je to už slušné jubileum. S pečeným prasiatkom, veselým turnajom, hudbou, ale najmä spomienkami na začiatky oslávili toto jubileum členovia Golfového klubu Pegas v Lozorne.

Podľa antickej mytológie bol Pegas nádherný okrídlený kôň, ktorý sa vznášal povetrím a slúžil najvyššiemu z bohov, nebeskému Diovi. Asi sa hodí viac k lietaniu ako ku golfu. Ono tak vraj aj pôvodne bolo, lebo na terajšom pozemku ihriska v Lozorne malo stáť aj malé letisko. Elektrické vedenie však plány zmarilo, ale názov Pegas zostal.

S jednou palicou a 12 loptičkami

Prezident GC Pegas Michal Oravec (vpravo) s jedným z najstarších členov klubu Vilom Marošom.

V lozornianskom klube je takmer za všetkým jeho spoluzakladateľ Michal Oravec. Vyštudovaný stavebný inžinier, tenisový hráč i tréner… Raz mu otec chlapca z Rakúska, ktorého trénoval v Stupave, daroval jednu golfovú palicu a dvanásť loptičiek. Golf ho vtedy chytil na svoju udicu, ako neskôr mnohých z nás – a už nepustil. A to napriek tomu, že ktorýsi sused pozorujúc ho pri trénovaní na lozornianskom futbalovom ihrisku poznamenal: ,,Čo robíš? To tam dáš a potom zbieraš? No jakživ som blbší šport nevidel!”

Michal však hovorí, že odkedy po prvý raz zobral palicu do rúk, vedel, že golf je jeho šport. Dokázal to tým, že neskôr hral v Donnerskirchene pri Neziderskom jazere v tamojšom golfovom klube osem rokov a patrí aj k zakladateľom golfového klubu v Bernolákove.

Potom prišla tá chvíľa: v roku 1998 sa rozhodli s právnikmi Gertou Flassikovou a Pavlom Hagyarim založiť GC Pegas.

Aj v uplynulú sobotu osláv 20. spomínal prvé hodiny tréningu na lozornianskom futbalovom ihrisku. Dnes už to je len jedna z veselých historiek z minulosti na zasmiatie. Ale pravdivých. A hlavným faktom je to, že  GC Pegas dnes patrí nielen k najstarším klubom na Slovensku (po Eláne a Bernolákove), ale aj k najpočetnejším. Má vyše 700 členov. Určite spokojných. Veď ich počet napriek tomu, že nejde vybavením o nijaký exkluzívny klub, neustále rastie.

Neprekážal ani dážď

Počasie sa v deň osláv – v sobotu 25. augusta 2018, rozhodlo urobiť premet.  Dlhotrvajúce takmer neznesiteľné horúčavy sa zmenili na dážď, ale členov to neodradilo. Fun turnaj hraný systémom texas scramble dvojíc sa začal o 14. hodine a končil napokon za úplného zotmenia. O doslova slimačie tempo sa postarala najmä známa trojparovka č. 6 s grínom na kopci. Údajne Kamil (???, ale asi to bol Mišo. O.) sa totiž rozhodol navŕtať jamku úplne hore, na najprudšiu časť grínu, a tak zahrať 10, 12 , ba i viac patov, bolo celkom bežné. Väčšina loptičiek čo len jemne lízajúcich jamku totiž opakovane končila dole, aj niekoľko metrov pod jamkou. Niektorým hráčom pomohla „finta“ odkukaná od známeho profesionálneho golfistu, teda dobehnúť ju a dohrať v pohybe – aj za cenu dvoch trestných rán. A iná jamka bola zase úplne mimo grínu, rovno s bankrom za chrbtom… Zábava nielen pre hráčov, ale najmä početných divákov, to bola prenáramná.

Víťazom turnaja sa stala napokon dvojica otec a syn Juraj a Max Šitinovci. Žrebovali sa aj rôzne zaujímavé ceny, neraz aj za súťaže, ktoré si ani nik nevšimol, že mali byť. Fun turnaj je skrátka fun turnaj a ten výročný zvlášť.

Mäsko z prasiatka a iné maškrty

Podávalo sa rozvoniavajúce pečené prasiatko. Ušlo sa všetkým.

A popri tom sa koštovalo fajnové mäsko zo 45 -kilogramového pečeného prasiatka, skvelé vínka z vinárstva Lahofer a rôzne iné dobroty, napríklad skvelý slivkový osúch, ktoré priniesli členovia klubu. Veľký úspech mala  aj vlastnoručne vyrobená orechovica od herca Adyho Hajdu.

Samozrejme nechýbať nemohli ani slávnostné reči popretkávané spomienkami. Jeden z najstarších členov klubu Vilo Maroš (medzi ďalších patria napríklad Viliam Masár, Vlado Hubík, či Rado Šíp) spomínal, že dnešný drajving, kde odpaľovali loptičky, bol najskôr poorané pole, potom pieskoviskom a keď ho nakoniec obsiahli trávou, zmietla ju voda. Podarilo sa jej vyrásť až na druhý pokus. A odpálené loptičky vtedy hráči zásadne zberali ručne do vedierok. Posilňovanie chrbtice to bolo na nezaplatenie, ale ktovie kto z dnešných mladých golfistov by to vydržal?

Spomienkami prispela aj zakladajúca členka klubu Gerta Sámelová-Flassiková. Nebolo vraj vtedy celkom ľahké nájsť vhodnú právnu formu nielen pre golfový klub, ale ani trénerské pôsobenie Michala Oravca. Napokon ho našli a môže sa hrdiť, že sa stal prvým oficiálnym slovenským golfovým PRO trénerom.

Od cvičiska k deviatim jamkám

Ihrisko sa za 20 rokov vyrástlo z dojčaťa na dospeláka. K tréningovým plochám najskôr pribudli tri jamky, potom šesť a od roku 2009 je ich tam deväť, kde sa môžu hrať aj súťažné HCP-turnaje. Aj klubovňa už dávno nevyzerá ako šopa, ale ako príjemné moderné oddychové zariadenie. Na jej terase nájdete neraz pri kávičke pozorujúc hráčov na drajvingu či cvičných plochách aj ľudí, ktorí s golfom nemajú nič spoločné.

To je totiž v Pegase najdôležitejšie: na rozdiel od mnohých iných slovenských klubov tam stále funguje bohatý a pestrý klubový život. Veselé oslavy 20. výročia jeho založenia sú toho dôkazom.

A ešte pár citátov Michala Oravca

(v rozhovore pre časopis Goldman v roku 2013 – veď sú aktuálne aj dnes)

  • S golfom môžete začať v ktoromkoľvek veku – ako s plávaním a cyklistikou.
  • Tridsaťročný futbalista alebo hokejista má už také opotrebované telo, že môže pomaly na svoju športovú kariéru zabudnúť. Pozriete sa však na svetový golfový rebríček golfu, koľko hráčov tam má okolo štyridsiatky-päťdesiatky a ešte stále hrajú špičkový golf.
  • Čo sa týka golfu ako životného štýlu, poviem pravdu, nemám tento termín rád a sám ho v súvislosti s golfom nikdy nepoužívam. Golf považujem a vždy som považoval za šport so všetkým, čo k tomu patrí: technika, taktika, tréning, koncentrácia, súťaživosť, atď. Ak chce niekto hrať preto, aby si vylepšil imidž, potom aj jeho hra tak vyzerá…

 

Autor: Jana Janků | 27. augusta 2018

Pridať komentár