Golf and Travel

Golfový rezort ako krajina. Azerbajdžan patrí vďaka zdrojom ropy, plynu a iných surovín k bohatým krajinách. Zodpovedá tomu aj výstavba a obnova  hlavného mesta – Baku. Golfový rezort Dreamland neďaleko supermoderného letiska do toho zapadá, hoci golf je v tejto krajine záležitosťou iba hŕstky bohatých ľudí.

Táto takmer 9-miliónová krajina, kde prevládajú obyvatelia vyznávajúci moslimské náboženstvo (zhruba 94 %), má mimoriadne bohatú históriu. Najväčší vplyv tam po stáročia mali Arabi, Osmania a Turci (azerbajdžanský a turecký jazyk sú podobné a blízki sú si aj súčasní vodcovia oboch krajín). Po obsadení Červenou armádou v roku 1920 sa Azerbajdžan stal súčasťou „Sojúzu nerušimiho“, teda Sovietskeho zväzu.

Vláda dynastie Alijevov

Samostatnosť si  však krajina vybojovala  už v roku 1918, dokonca skôr ako Československo. Ale iba na pár mesiacov. Tú ozajstnú získala až rozpade ZSSR v roku 1990. Krátko na to sa moci ujal vrcholný komunistický funkcionár a bývalý šéf tamojšej KGB Heydar Alijev. Tento rok by sa bol dožil sto rokov a jeho portréty vidíte v krajine na každom rohu, pri diaľnici na každom kilometri… Nazvali po ňom obrovské letisko v Baku či impozantné Kultúrne centrum v centre mesta postavené podľa známej iránskej architektky Zaha Hadid (aj v Bratislave má svoj odkaz v podobe veží pri Nivách).

Heydar Alijev je pre Azerbajdžancov idol. Až taký, že keď kvôli zdravotným problémom v roku odstúpil z funkcie, mohol navrhnúť za prezidenta svojho syna Ilhama. Ako inak, bol zvolený, hoci medzinárodné organizácie tieto voľby spochybnili. Išlo o prvý prípad dynastického nástupníctva v postsovietskom priestore, čo ešte umocnilo vymenovanie jeho manželky Mehriban za viceprezidentku.

Pevnou rukou tam obaja manželia po zlikvidovaní opozície vládnu dodnes. A vďaka ruskej rope, ktorá v aktuálnom čase svetových sankcii kvôli ruskej vojne na Ukrajine prúdi cez azerbajdžanské rafinérky a ropovod cez Gruzínsko do Turecka a následne do Európy, sa Azerbajdžanci (teda pravdepodobne nie všetci) stali s Rusmi opäť stali bratmi.

Kultúrne centrum H. Alijeva postavené podľa projektu architektky Zaha Hadid

Ak je Azerbajdžan prosperujúcou krajinou s rastúcim HDP i dvíhajúcou sa životnou úrovňou (hoci 70 percent ľudí najmä na vidieku stále žije pod hranicou chudoby), je to najmä zásluha bohatých zásob ropy a plynu, a to tak na súši ako aj v Kaspickom mori. K tomu treba pripočítať zásoby mangánu, železa, medi či hliníkovej rudy… Len obrovská priemyslová zóna v západnej časti Baku zamestnáva tisícky robotníkov.

Hlavné mesto doslova rozkvitá a vzhľadom pripomína významné metropoly v saudskoarabskom svete. Neopravené staré nízke domy tam už takmer nevidíte. Nahradzujú ich vysoké prefabrikované činžiaky a firemné či spoločenské budovy, ku ktorým pozvali najvýznamnejších svetových architektov.

Aj staré historické mesto obohnané hradbami, kde si kedysi stavala paláce vtedajšia smotánka, je tiež ukážkovo opravené, plné príjemných reštaurácii, kaviarničiek a obchodíkov so suvenírmi. Nad mestom, ktoré nazývajú kvôli večne horiacim naftovým ťažobným vežiam ohňovým, sa ako plamene vlnia a večer farebne svietia tri mrakodrapy – ohňové veže. Obrovský morský záliv obklopuje krásna promenáda s

udržiavanými parkmi, športoviskami, reštauráciami, kaviarňami, Múzeom kobercov či Kryštálovým palácom, kde sa pred pár rokmi konala pesničková súťaž Eurovízie. A okolo vyrastajú ďalšie moderné atraktívne stavby…

Nepokojný Horný Karabach

Ibaže je tu niekoľkoročnou vojnou zmietaný Horný Karabach – územie so 130-tisíc obyvateľmi o rozlohe zhruba štvrtiny Slovenska, tiež s bohatými zásobami surovín, hustými lesmi i úrodnými poliami. Je osídlený prevažne kresťanstvo vyznávajúcimi etnickými Arménmi a svoju suverenitu vyhlásil skôr ako samotný Azerbajdžan. Od sovietskych čias je ale formálne jeho súčasťou a nemieni sa ho vzdať.

Vojna, do ktorej sa pred pár rokmi prostredníctvom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) zamiešali aj Rusi, potom zase Turecko i India (dodávkami zbraní), sa zrejme tak skoro neskončí. Nové nepokoje a útek arménskeho obyvateľstva sú na programe dňa. Koncom septembra tam Azerbajdžanci po mesiacoch blokády Lačinského koridoru, kadiaľ do Karabachu putovala humanitárna pomoc, a týždňoch presúvania vojenskej techniky spustili „protiteroristickú operáciu“. Opäť zomierajú ľudia, najmä civilisti. Na oboch stranách.

Gube patrí prvenstvo

Golf sa v Azerbajdžane všeobecnej podpore obyvateľstva aj vzhľadom na jeho nie veľké príjmy neteší. Avšak najmä v Baku sa usídlili bohatí azerbajdžanskí expatrioti a spolu s diplomatmi a manažérmi najmä medzinárodných ropných firiem tvoria komunitu, v ktorej hra golfu patrí k spoločenskému statusu.

Aktuálne fungujú v Azerbajdžane dve 18-jamkové golfové ihriská. Ako prvý otvárali v roku 2014 golfový rezort pri meste Guba na severovýchode krajiny. Je to asi dve hodiny autom z Baku, avšak vzhľadom na časovú tieseň sme tam žiaľ nestihli ísť. Je Národným  golfovým klubom a pod jeho dizajnom je podpísaný architekt Jon Hunt z International Golf Design. Návštevníci hovoria o krásnej prírode, vidieckej krajine pod impozantným pohorím Kaukaz, hlbokých bunkroch, množstve vodných prekážok a hre ťažšej ako sa na prvý pohľad zdá.

S výhľadom na štartujúce lietadlá

Dreamland je impozantné rezidenčné mestečko.

O rok na to otvárali osemnástku aj v hlavnom meste Baku, neďaleko medzinárodného letiska. Dostala názov Dreamland, v preklade teda snová alebo vysnívaná krajina. Nie náhodou. Ihrisko je súčasťou dobre stráženého impozantného luxusného rezidenčného mestečka. Za jeho výstavbou stojí miliardár tureckého pôvodu Abdulbar Gozal, majiteľ firmy Azersun, do ktorej portfólia patrí najmä výroba a export potravín. Je o ňom známe, že má blízke vzťahy s vládnucou azerbajdžanskou rodinou Alijevcov.

A. Gozal je veľkým podporovateľom futbalu, ale návšteva Dreamlandu nás presvedčila, že rozumie, alebo vie si dal poradiť aj v golfovom biznise. Na plochu 360 hektárov nedal postaviť len golfové ihrisko, ale okolo neho sú tesne pred dokončením aj štyri stovky luxusných víl i niekoľko apartmánových domov. Domy a byty sú na predaj i prenájom. Ich budúcim nesporne solventným najmä zahraničným majiteľom je sľúbená dokonalá infraštruktúra vrátane troch reštaurácii, športovísk, jumping i wellness centra, štvorhviezdičkového hotela, kongresového centra i medzinárodnej školy.

O postavení majiteľa veľa hovorí aj fakt, že otvorenie ihriska v roku 2015 zorganizoval na najvyššej protokolárnej a celebritnej úrovni. Prišiel sám azerbajdžanský prezident Ilham Alijev.  Pozvanie prijal aj slávny americký golfista  Colin Montgomerie. Ten si s prítomnými golfistami zahral aj niekoľko jamiek.

Oslovili špičkových odborníkov

Ihrisko obklopujú luxusné vily.

Úroveň golfového ihriska zodpovedá bohatstvu developera Dreamlandu. Autorkou dizajnu je špičková americká krajinárska architektka Cynthia Dye, pochádzajúca zo známej dizajnérskej rodiny. Presvedčili sme sa, že sa jej podarilo vytvoriť majstrovské dielo. Cítiť v ňom americkú rozšafnosť – veď pôdy mala k dispozícii dostatok. Vidno to na dlhých a širokých fervejach, rozľahlých vodných plochách. Ihrisku zároveň vtlačila stredomorský duch.

Aj na prevádzku a údržbu sa najali svetoznámu firmu – spoločnosť IMG, lídra v golfovom dizajne, rozvoji, marketingu a manažmente, ktorá v má v portfóliu stovku špičkových ihrísk na všetkých kontinentoch. Rovnako manažment ihriska zverili skúsenému odborníkovi – od vlaňajška je ním Brodie MacDonald zo Škótska.

C. Day navrhla nielen množstvo vodných prekážok, najmä však rozsiahle a hlboké bunkre. Veď v Azerbajdžane o piesok núdzu nemajú. A tak napríklad na ôsmej  5-parovej jamke čaká na hráčov 20 bunkrov !!!, z toho šesť obklopuje takmer nepreniknuteľne grín. Nespadnúť s loptičkou aspoň do jedného z nich dokážu len skúsení a ihrisko dobre znalí hráči. Často sa však treba dostať aj cez alebo z veľkých pieskových wastov. K tomu treba prirátať rozľahlé, modulované gríny. Trojpat nie je žiadnou výnimkou ani pre dobrého hráča. Keďže Baku leží na brehu Kaspického mora, treba ešte takmer naisto rátať so silným vetrom. Užili sme si ho pri hre aj my.

Široké ferveje, veľa vody i hlbokých rozľahlých bankrov…

Vidno však, že architektka sa snažila, aby bolo ihrisko hrateľné aj pre menej skúsených hráčov. V Azerbajdžane, kde sú prevažne všetci domáci len golfovými začiatočníkmi, je to pre popularitu tohto športu obzvlášť potrebné.

Vymanikúrované ihrisko

V súčasnosti má klub GC Dreamland podľa asistentky manažéra Gulnary Asadovej niečo cez stovku členov. K dispozícii majú dokonale udržiavané, ako sa vzletne hovorí – vymanikúrované ihrisko. Pár jamiek je hore či dole kopcom, ale celkovo možno povedať, že je rovinaté. Celkom iste sa však oplatí kúpiť si autíčko.

Ferveje obklopujú mohutné olivovníky a podchvíľou môžete pozorovať odlety lietadiel z neďalekého letiska. Hluk ich motorov však hráčov neruší.

V klubovom dome nájdete špičkovú reštauráciu s cenami porovnateľnými Slovensku a napriek moslimskej krajine sa nemusíte obávať objednať si ani pivo či nejaké alkoholické nápoje. Nechýba hotel, dva golfové obchody (v klube i na akadémii), veľké cvičné plochy s 3-parovou akadémiou. Pre členov klubu vydávajú týždenný newsletter aj s výsledkami turnajov. Pochopiteľne, že tie najvýznamnejšie sa konajú práve v Dreamlande.

Bývať v Dreamlande je pre mnohých (iba) snom.

Poplatky:

9 jamiek: 100 azerbajdžanských manatov – AZM (cca 50 €)

18 jamiek: 180 AZM (cca 95 €)

Foto: Dreamland Baku a autorka textu