
V golfových zážitkoch v ,,podpätku“ čižmy, ktorú svojim tvarom táto krajina pripomína, sme pokračovali popri Jadranskom mori najskôr na juh. Potom sme sa presunuli na západ k Iónskemu moru – do provincie Basilicato. (2.časť)
Cestovať autom podpätkom talianskej čižmy, znamená presúvať sa slušnými bezplatnými rýchlocestami s povolenou rýchlosťou 90 km/hod., ktoré domáci označujú autostrada. Iná jazda, ako úzkymi uličkami Bari či iných starobylých mestečiek.
Acaya s českým (moravským) majiteľom
Našim ďalším golfovým cieľom je ihrisko Acaya, ktoré je aktuálne súčasťou rezortu Acaya Golf Resort & Spa. Vopred vieme, že svetoví hodnotitelia ho spolu s neďalekým San Domenico zaraďujú medzi taliansku špičku. A to tam majú vyše 300 ihrísk.
Skôr než sa o tom presvedčíme, kladieme mladej recepčnej otázku, kto je majiteľom rezortu. Na naše prekvapenie sa dozvedáme, že „Czech person“, po ďalšom spresnení zisťujeme, že nejde o nikoho iného ako kontroverzného podnikateľa, najväčšieho českého realitného magnáta, majiteľa CPI Property Group, miliardára Radovana Viteka. Časopis Forbes na ho v rebríčku najbohatších Čechov umiestnil s majetkom 6,7 mld. dolárov na tretie miesto. Inak je rodákom z Moravy, čo zdôrazňujú aj talianske média (teda nie Czech ale Moravian person). Ale inak ho nazývajú „nezastaviteľný realitný lupič“. Je o ňom známe, že Česko je mu už málo a čoraz viac podniká v zahraničí (Švajčiarsko, Poľsko, Nemecko…). Obzvlášť si zamiloval Taliansko. Koncentruje sa nielen na hlavné mesto Rím (nákupné centrum Maximo, hotely, futbalový štadión…), ale skupuje cenné nehnuteľnosti, vrátane hotelov a rezortov po celej krajine, najmä ak majú predchádzajúci majitelia problémy s financiami. Takže vlastniť privátne golfové ihrisko Acaya s hotelom patriacim do siete Mira, dostupné tak jeho privátnym lietadlom či jachtou, zrejme skvele zapadá do jeho konceptu.
Zaujímavá je najmä druhá deviatka
Osemnástka Acaya sa na golfovej mape objavila koncom 90. rokov minulého storočia. Leží medzi hradom Acaya a Jadranským morom v chránenej prírodnej rezervácii Cesine. Jej vzhľad pôvodne nakreslil známy taliansky golfový architekt David Mezzacane. Keď ihrisko neskôr odkúpili americkí podnikatelia, rozhodli sa pre remodelizáciou. K nej si privolali amerických dizajnérov Michaela Hurdzana a Danu Fry. Nové otvorenie bolo v roku 2009.
Aká bude budúcnosť v podaní Radovana Viteka, nie je známe. Hovorí sa iba o vstupe známej americkej hotelovej siete.
Faktom ale je, že aktuálne je ihrisko veľmi pekné. Napriek už letným horúčavám bolo aj v druhej polovici júna zelené, kvalitne boli udržiavané tak ferveje ako aj gríny. Má linksový charakter a zaujímavé je aj svojim layoutom. Na prvých deviatich jamkách to až tak vidno nie je. Pri hre na nich skôr obdivujete okolitú divokú stredomorskú prírodu, pokrútené starobylé olivovníky, rôzne druhy flóry, vnímate vôňu borievkových kríkov, mäty, levandule, materiny dúšky…
Druhá deviatka je iná, značne technickejšia. Tam do hry na piatich jamkách radikálne vstupuje voda umelých jazierok i prítokových potôčikov. Na niektorých jamkách sa cez ňu musíte prehrať aj dvakrát a nejednému hráčovi stane, že zrazu je jeho dovtedajší slušný výsledok minulosťou. Zabudnúť netreba ani na vplyv vetra vanúceho z Jadranského mora, ktorý je ale v horúcich letných dňoch ako balzam.

Bývalá farmárska usadlosť sa zmenila príjemný klubový dom s hotelíkom, kde sú izby nazvané podľa slávnych golfistov
Ihrisko sa hrdí aj ziskom 5 hviezdičiek od nemeckých hodnotiteľov The International Golf Stars Classification. Zaujme štýlový klubový dom, ktorý kedysi slúžil mníchom. Ubytovať sa dá v hoteli Mira s štýle starej sedliackej usadlosti, ale na okolí je aj viacero iných možností.
www.acayagolfresort.com
Dĺžka: 6 192 m, par 71
Cena za hru: 65 € (nízka sezóna) – 100 € (hlavná sezóna)
Metaponto a jeho starší brat Riva dei Tessali
Na štvrtú golfovú zastávku sa vyberáme na severozápadnú stranu „podpätku“, čo je už región Basilicata. Dostávame sa k Iónskemu moru. Míňame mesto Taranto, ktoré sa rozkladá okolo zálivu a prírodnej lagúny – Malého a Veľkého mora. Ide o najvýznamnejší vojenský i civilný prístav na juhu Talianska s rozľahlou priemyselnou zónou okolo, vrátane oceliarní aj rafinérie. Práve z jej manažérov sa vytvorila najsilnejšia skupina golfistov v klube v neďalekom prímorskom dovolenkovom mestečku Metaponte.
Ihrisko dokončili v roku 2001 a naprojektoval ho dizajnér Marco Croze. Patrí rodine Zella – súrodencom Fabriziovi a Elene. S ňou sa stretávame po hre. Cíti, že s aktuálnou kvalitou ihriska nie sme nadšené. Hoci je len začiatok letnej sezóny, už je suché až tak, že pôda je na mnohých miestach popraskaná. Aj ferveje sú zarastené suchou riedkou trávou a na naše prekvapenie práve v nej od prvej jamky neustále všetci hľadáme loptičky. Palice sa pri údere odrážajú od suchej zeme tak, až nám v rukách brní a loptičky sotva lietajú.
Elena vysvetľuje, že neďaleká priehrada, odkiaľ ťahajú vodu, zastavuje dodávky neraz aj na niekoľko dní, takže závlahy nemôžu fungovať tak, ako treba. Samotnému ihrisku však niet čo vyčítať. Ide o bývalú farmu a dráhy sa od prvej jamky ťahajú citrusovníkovými a olivovníkovými sadmi obťažkanými budúcou úrodou. Je rovinaté. Prekážky tvorí množstvo bunkrov i niekoľko aktuálne vysušených jazierok.
Z bývalej farmárskej stodoly vybudovali nielen útulný klubový dom, ale na poschodí sú štýlovo zariadené izby hotelíka. Nazvali ich podľa svetových golfistov (pravdaže aj Tigera Woodsa). Nevyužívajú ich len golfisti, lebo ide aj o obľúbené miesto svadobných hostín.
Metaponto má neďaleko, nejakých 15 minút autom, aj brata – ihrisko Riva dei Tessali. To bola vlastne už v roku 1968 prvá golfová akvizícia rodiny Zella. Bolo historicky prvým na juhu Talianska a má bohatú históriu významných turnajov. Hoci viaceré weby ihrisko naďalej prezentujú, nájdete aj odkaz: Je zatvorené a hľadá sa nový majiteľ. Na Metaponto, ako sme sa osobne presvedčili, sa hrá.
www.metapontogolf.it
18 jamiek, par 72
Dĺžka: 6 228 m
Cena za hru: 55-60 €
Matera – nezabudnuteľný zážitok
Na záver nášho pobytu v regióne Basilicata sme si nenechali ujsť lahôdku – návštevu starobylého mesta Matera. Už na prvej vyhliadke vidíme, o čo ide. Pod nami sa rozkladá obrovský prírodný kotol, ktorého stráne sú zastavané kamennými domčekmi. Vrchom kotla sa ako ring tiahnu ulice obstavané bohatými palácmi a desiatkami kostolov. Jeden krajší ako druhý. Za romantikou sa však treba vybrať nespočetnými schodmi dole do kotla. Zrazu sa cítite ako kdesi v Jeruzaleme za biblických čias. Tam dole žila pôvodne v jaskynných obydliach vytesaných do skál spolu so zvieratami najväčšia miestna chudoba. Dnes sa o tom dozviete len z historických kníh či fotografii. Keďže Materu medzitým stihli zapísať na Zoznam svetového dedičstva UNESCO, teší sa obrovskému záujmu turistov z celého sveta. Ošarpané kamenné domy sa postupne menia na príjemné apartmány, hotelíky, reštaurácie, galérie… Osobitné čaro má Matera večer.