Let nad Bulharskom najlepšie prezradí, aká hornatá krajina je to. Hoci Slováci tam chodia najmä v lete za bielymi piesočnými plážami a teplými vodami Čierneho mora, je to aj ideálne miesto na lyžovanie.
Autorka tohto textu mala možnosť spoznať dosiaľ štyri strediská. Najskôr to bola v 80. rokoch Vitoša nad hlavným mestom Sofia. Žiaľ, dnes je toto stredisko po divokej privatizácii totálne schátrané a takmer nič tam nefunguje (paralela s niektorými slovenskými strediskami – napr. Liptovskými Sliačmi?).
V roku 2006 sme sa vrátili doslova unesení z lyžovačky v pohorí Pirin. Staršie ale stále pekné stredisko Borovec chýrom a hlavne masívnou reklamou predstihlo Bansko. Vtedy nové stredisko, supermoderné, porovnateľné s ktorýmkoľvek veľkým alpským zimným rezortom. Opäť tu je však istá paralela so Slovenskom. Dnes je dedinka pod ním, v ktorej nechýba ani golfové ihrisko, betónovou džungľou, plnou hotelov a najmä apartmánových domov, ktorými chceli nenažraní developeri ohúriť lyžovania sa a súčasne kúpania sa v nie veľmi vzdialenom
Pohľad do údolia Pamporova.
Čiernom mori najmä Angličanov.
Ochranári sú z tamojšieho investičného vývoja doslova zhrození. Bulharský novinár Alexander Bogoyavlenski nahnevane hovorí, že dnes sú apartmánové domy takmer prázdne. Kam sa stredisko dostalo, hovorí najlepšie fakt, že ceny apartmánov klesli tak, že sa dajú kúpiť aj za 10 000 eur. Upadajúci záujem lyžiarov spôsobuje aj to, že údolná stanica kabínky už v čase najväčšieho náporu nestíha vyvážať ľudí hore na zjazdovky a na výstavbu novej sa aj vzhľadom na odpor ochranárov stále iba čaká.
Spoločná prezentácia
Nechýbajú útulné krčmičky s dobrým jedlom.
Štvrtou celkom čerstvou skúsenosťou bolo na prelome tohtoročného februára a marca stredisko Pamporovo. Leží v Rodopoch, asi tri hodiny autom na juh od Sofie. Na grécke hranice je to odtiaľ už iba n
Najvyšším vrchom Rodopov je Perelik s nadmorskou výškou 2 191 metrov. Tak sa volal aj náš 5-hviezdičkový hotel, moderné príjemné zariadenie s wellness. Podľa našich kritérií by však mal mať najmenej o jednu hviezdičku menej. Na okolí si však možno vybrať spomedzi ďalších 80 hotelov všetkých kategórií.
Stredisko Pamporovo a o čosi nižšie položený Mechi Chal sa prezentujú spoločne a používajú spoločné logo. V mnohom pripomínajú slovenskú Jasnú. Zjazdovky sa ťahajú až na vrchol Snežanky (1926 m n.m.), kde sa vypína 156-metrov vysoký televízny vysielač s panoramatickou reštauráciou v hornej časti (ceny tam sú pochopiteľne „vysokohorské“ ako aj v Jasnej) a vyhliadkovou terasou o poschodie vyššie.
Výhľad odtiaľ je v čase pekného počasia nezabudnuteľný. V diaľke sa črtá pohorie Pirin i najvyššie bulharské horstvo Rila. Domáci tvrdia, že sú dni, keď je vzduch taký priezračný, že dovidieť až na sídlo gréckych bohov Olymp i Egejské more. Až po vrchol Snežanky sa šplhajú ihličnaté lesy. Pre lyžiarov a v lete turistov to má výhodu – vládne tam pohoda, lebo stromy chránia pred nepríjemným vetrom.
Veľa slnka, čistý vzduch
Tento región preslávili aj gajdoši.
„Bulharskému Chopku“ chýba síce 100 výškových metrov, ale inak sú porovnateľné. Podobná je najmä masívna výstavba niekoľko poschodových hotelov, reštaurácií a najmä apartmánových domov. Aj tu sme videli, hoci práve vrcholila zimná sezóna, že mnohé boli evidentne poloprázdne a zdá sa, že na záujemcov o kúpu ešte väčšina z nich len čaká.
Z lyžiarskeho pohľadu sú obe strediská Pamporovo i Mechi Chal na pomerne vysokej úrovni. Najmä čo sa možností lyžovania týka. Zalyžovať alebo zasnoubordovať si tam môžete na 60 km zjazdoviek všetkých úrovni. Najdlhšia má vyše štyroch kilometrov. Dokonca nechýba ani zelená. Tú obľubujú najmä lyžiarski začiatočníci z britských ostrovov. Na svoje si ale na šiestich čiernych zjazdovkách prídu aj skúsení lyžiari.
Čo však všetci oceňujú, je pravdepodobnosť slnečného počasia. Veď ročne tam narátajú priemerne až 240 slnečných dní . Keďže na okolí nie je našťastie ani veľa ťažkého priemyslu, vzduch je mimoriadne čistý a pobyt tam vyhľadávajú aj ľudia s respiračnými chorobami. V čase našej návštevy sme navyše dostali niekoľko bohatých nádielok snehu, takže lyžovačka bola naozaj skvelá.
A ešte niečo: ceny v Pamporove sú stále ešte pomerne príjemné, a to čo sa týka jedla, nápojov či výpožičného za lyžiarsku výstroj, ale najmä skipassov. Denný stál v čase vrcholnej sezóny dospelého 55 leva (cca 22 €) a dieťa 33 leva (16 €).
Kam po lyžovačke?
Široká Luka je obývaná chránená rezervácia.
K jedným z najpopulárnejších historických bulharských osídlení patrí dedinka Široká Luka. Leží len necelú polhodinku od Pamporova, takže domáci to odporúčajú ako pekný výlet po lyžovačke. V roku 1965 dedinku vyhlásili za etnografickú rezerváciu. Poschodové, často aj 200 rokov staré domy, sú až na výnimky stále obývané. Postupne mnohé opravujú a to aj za pomoci zahraničných fondov. Dominantou dedinky je renesančný chrám Matky Bohorodičky. Medzi najznámejších rodákov Širokej Luky patrí patriarcha bulharskej ortodoxnej cirkvi Stefan. K jeho nezabudnuteľným zásluhám patrí to, že v čase 2. svetovej vojny prispel k tomu, aby Bulharsko nedovolilo deportovať svojich Židov (išlo asi o 48 500 ľudí) do nacistických koncentrákov. Obyvatelia Širokej luky sú mimoriadne zaťažení na svoj folklór. V dedine sú dve hudobné školy, niekoľko súborov a svetoznámi sú najmä tamojší hráči na gajdy.
Zbiehajú sa slinky…
Čo ochutnať?
Bulharská kuchyňa, silne ovplyvnená tureckou i gréckou kuchyňou, je mimoriadne pestrá. V jedlách zavoniate rôzne koreniny ako je čubrica (saturejka), kumin či mäta džodžen. Ak chcete zažiť niečo mimoriadne, vyberte sa do niektorej z tradičných bulharských reštaurácií, ako je napríklad Ševermeto, kde opekajú na ohni celé jahňatá i kurence. Naskytne sa vám veľké divadlo pri porciovaní zvierat. Predtým, než sa pustíte do oberania čerstvo upečeného mäska, ochutnáte syry vrátane slaného syra sirene a žltučkého kaškavalu. K tomu výborne pasujú zeleninové šaláty, najmä svetoznámy šopský i mletým mäsom plnené kapustné
Jahňatá opekajú na grile.
i hroznové listy. Na jedálnom lístku nechýba ani studená uhorková polievka tarator či v špeciálnom hlinenom hrnci zapekaný džuveč. No a nedať si čerstvú banicu, čo je koláč z lístkového cesta plnený slaným i sladkým tvarohom, to by sa ani večera nerátala. To všetko sprevádza hudba miestnych pesničkárov a gajdošov. Za „hriech“ stoja aj bulharské vína. My sme sa zastavili v modernom vinárstve Villa Yustina. Ich vína majú už také meno, že ich odoberajú aj americké reštaurácie.
Foto: Jana Janků a Renata Rehorovská
