Baleársky ostrov kúpajúci sa v Stredozemnom mori – Malorka, patrí už roky k obľúbeným golfovým destináciám najmä medzi Angličanmi, Nemcami a Severanmi. Príjemná klíma počas celého roka podnietila mnohých už dávno kúpiť si tam druhý domov. A k tomu pasuje aj golf.
V posledných rokoch pribúdajú medzi golfistami aj Slováci. My sme zaradili medzi nich v polovici tohtoročného novembra. Po dva a štvrťhodinovom lete zo Schwechatu sme pristali v hlavnom meste Palma de Malorka.
Skôr, ako sme sa dostali do požičovne golfových palíc http://clubstohire.com, umiestnenej strategicky priamo na letisku, zastavili nás dobrovoľníci v zelených vestách. Po rozľahlom letisku sa ich v týchto covidových dňoch pohybujú desiatky a ochotne pomáhajú turistom vyplniť vstupný formulár http://spth.gob.es/modifyqr. Mimochodom, v tom čase už bolo zaočkovaných na Malorke takmer 80 % obyvateľov a život prebiehal až na povinné nosenie rúšok a obmedzené otváracie časy pamiatok, úplne normálne. Reštaurácie a najmä ich terasy boli plné, bez obmedzenia fungovali aj klubové domy na golfových ihriskách.
Najväčšia hustota, pestrý výber layoutov
Ak sa o Malorke hovorí ako golfovej krajine, nie je to náhoda. S 23 golfovými ihriskami, z toho tri sú privátne (vstup povolený len členom klubu a ich hosťom), má najväčšiu hustotu ihrísk v Európe. Výber layoutov je veľmi pestrý. Nájdete tam ihriská rovinaté, parkové i riadne kopcovité, pri mori i v horách, dlhšie i kratšie, dovolenkové (kde sa vedia staršie nemecké páry motať donekonečna) i technicky náročné…
Najviac ihrísk je okolo hlavného mesta Palma de Malorka na juhu ostrova, ale perfektne vybudované dopravná infraštruktúra (toľko kruhových objazdov ako na Malorke len tak ľahko neprejdete) vás maximálne za hodinku dovezie aj na druhý koniec ostrova. Na severe a severovýchode nájdete šesticu ďalších skvelých ihrísk.
V jesenných a zimných mesiacoch však treba rátať aj s dažďami. Ihriská môžu byť – ako aj v čase novembrovej návštevy – riadne rozmočené. Znamená to buď hrať pešky, alebo s autíčkami vám povolia pohybovať sa len po vyznačených chodníkoch.
T-golf Poniente – smeruje medzi špičku
Ak sa posledných rokoch umiestňujú viaceré malorské ihriská na popredných miestach medzinárodných hodnotiteľských rebríčkov, tak majú na tom zásluhu najmä peniaze bohatých Nemcov.
To aj prípad rezortu M T-golf Poniente, za ktorým stoja peniaze nemeckého podnikateľa Heinera Tamsena. Zarobil ich najskôr na predaji luxusných áut a potom investoval do jachtárskeho biznisu. Dnes mu patria lodenice v Rostocku v bývalom NDR a stojí aj za vývojom vlastných modelov hriešne drahých luxusných jácht (napr. 41M).
Rozprávkový príbeh jeho podnikania má rozprávkové pokračovanie aj na Malorke, kde si tak ako mnohí jeho partneri kedysi na začiatku 80-tych rokov minulého storočia zadovážil dovolenkové sídlo. Golf vtedy ešte nehral. Licenciu si urobil na jednom z najstarších malorských ihrísk, vo vtedy mimoriadne populárnom Poniente, ležiacom len 12 km na juhovýchod od Palmy.
Nevybral si ho náhodou. Golfistov lákalo zaujímavým layoutom známeho amerického dizajnéra Johna Harrisa a mnohí ho označovali za jeho majstrovské dielo. Pestré jamky zasadené medzi malé pahorky a údolia, 15 jazierok, obrovské pínie, staré olivovníky, palmy, široké ferveje, obrovské gríny, nádherné výhľady… Golf pre hráčov všetkých úrovní.
Ihrisko sa ale medzitým dostalo do finančných problémov a očividne chátralo. Keď ho Heiner Tamsen napokon po zložitých rokovaniach v roku 2015 kúpil od pôvodných
členov, potrebovalo obrovské investície. A on ich tam evidentne nevložil málo. Vidno to na každom kroku.
Dnes vás hneď pri vstupe okúzli vynovený klubový dom v romantickom mediteránskom štýle s členitými strechami a terasami, kde nechýba ani malá farma so zvieratkami. Na ihrisku budete obdivovať množstvo moderných umeleckých diel (niečo ako na brnianskej Kaskáde), ale hlavne si budete všímať doslova vymanikúrované ferveje a gríny. Borovice pri klube osvecujú navečer LED svetlá,
autíčka sú vybavené najmodernejším GPS, v reštaurácii varia vychýrení kuchári, ktorí výnimočnými jedlami lákajú na posedenie aj negolfistov…
Takže ak dnes patrí green fee v T-Golf Poniente medzi najvyššie na Malorke, je to právom. Ceny sa tvoria sa dynamicky podľa ponuky a dopytu (je to od 105-130 €/osoba/18 jamiek) a najlepšie je si hru zabudovať cez rezervačný systém klubu. Ihrisko sa nesporne derie na špicu svojich ostrovných konkurentov a už ho mnohí označujú za „must to play“. Ani stať sa členom nie je už dnes ľahké. Ročné členské 3 500 € je dovolené len 150 ľuďom. Ostatní záujemcovia sa môžu dostať tak akurát na čakaciu listinu.
Son Termes – pod horami Sierra de Levante
Ak si chcete užiť kopcov, treba sa vybrať na severovýchod k najvyššiemu pohoriu ostrova – Sierra de Levante (cca 500 m n.m.), čo je ale stále len zhruba 10 km od Palmy. Pred mestečkom Valldemossa nájdete ihrisko Son Termes Bunyola (uvádzané aj ako Son Termens). Jeho majiteľkou je The Doña
Carmen Dameto Fortuny, pochádzajúca z bohatej malorskej aristokratickej rodiny.
Architekti z firmy Harris a Jose Rodriguez sa mohli v tomto teréne doslova vybúriť. Skúška sústredenia je hneď na prvej jamke, kde drajvom prestreľujete kamenistý vpust do jazierka s obrovským betónovým olivovníkom pred odpaliskom a musíte sa dostať na vyvýšenú fervej. Už tam vás čaká stádo pokojne sa pasúcich kôz aj s kozliatkami. Na prvej deviatke stúpate do hôr, aby ste sa potom na ôsmej jamke otočili a dolu kopcom vrátili ku klubovému domu.
Medzitým niekoľkokrát hráte cez hlboké zarastené priepaste, vrátane útoku na grín trojparovky č. 12, skrytej vysoko pod skalami. Viacero jamiek je slepých, niektoré ferveje úzke a trestajúce, ale čakajú vás úchvatné výhľady. Jedinou budovou, ktorú budete na ihrisku vidieť, je klubový dom postavený v malorskom štýle. Kozy na ferveji, či posedávajúce v bankroch si netreba všímať. Spásaním trávy robia svoju prácu pomocníkov grínkíperov a sú dokonale vycvičené. Prilietajúcej loptičke sa dokážu neuveriteľne rýchlo uhnúť. Zobrať si autíčko sa v tomto kopcovitom teréne a s nie vždy dobre vyznačenými jamkami je rozumné rozhodnutie.
Aj obchodný riaditeľ Juanjo Ripoll si sťažuje, že COVID pandémia zhoršila nielen celkovú ekonomiku ale golfových ihrísk. Dodáva však, že už vidno, ako sa outdoorový šport golf spamätúva, hoci isté reštrikcie stále platia. „Na konci roka to snáď pocítime, ale samozrejme vždy môže byť lepšie. Našťastie máme veľa lojálnych členov, a vďaka tomu sme veľmi silným klubom.“
Ihrisko má aktuálne 23 rokov a za posledné dva roky prešlo tiež zmenami. „Keďže najmä v letných mesiacoch trpelo nedostatkom vody, ferveje sme nedokázali udržiavať v želateľnom stave. Preto sme za najdôležitejšiu úlohu považovali vybudovanie dvoch nových jazier,“ objasňuje J. Ripoll. ,,Obe vstupujú ako prekážka do hry. Dokúpili sme tiež nové autíčka a vynovili kancelárie. Veríme, že zlepšenia sú kľúčom k úspechu,“ dodáva.
Green fee je v hlavnej sezóne 95 €, vyplatí sa ho kúpiť vo dvojici aj spolu s autíčkom.
Bendinat – vysoko nad morom
Ďalšie ihrisko, ktoré určite stojí za návštevu, vás zavedie na juhovýchod ostrova. Opäť ide len o nejakých 10-12 km od Palmy. Real Golf Bendinat je iná káva. Už to, ako
sa kľukatou cestou šplháme pomedzi luxusné vily ku klubovému domu, dáva tušiť, že teraz nás čaká niečo náročné. Okamžite vidíte, že sa oplatí zobrať si autíčko. Kopce, kopce, kopce… Niečo ako Adamstal, ibaže tu máme výhľady na prekrásne na Stredozemné more, pohorie Cabrera i hrad Bendinat. Viaceré odpaliská sú vyvýšené a k niekoľkým grínom sa treba doslova vyšplhať. Všetky ferveje obklopujú stromy, na viacerých sú prekážkou košaté olivovníky, na niektorých miestach les dráhy riadne zužuje. Častými prekážkami sú kamenné múriky z čias, keď to bývali obrobené políčka či pasienky. Každá jamka je iná a vyžaduje si svoju stratégiu hry.
Z vyvýšeného odpaliska jamky č. 14, kde sa drajvuje cez priepasť, vidíme v diaľke čierne zvieratá. Po príchode na miesto zistíme na naše veľké pobavenie, že ide o kozy, ktoré dopady loptičiek nijako nevyrušujú pri spásaní trávy. Sú to živé kosačky, ktoré ani nepotrebujú naftu do motora.
Hráme v miernom daždi a pri niektorých prudkých zjazdoch po mokrých cestičkách cítime srdce až v hrdle. Hra na Bendinate je však nezabudnuteľným zážitkom. Dizajnér Martin Hawtree navrhol pôvodne v roku 1986 deväť jamkové ihrisko. Druhá deviatka pribudla o desať rokov neskôr (teraz majú spolu par 70). Dramaticky prírodou vytvarované údolie, v ktorom sa rozkladá, však dovolilo postaviť naozajstný skvost, jedno z najkrajších ihrísk na
Malorke, ktorý slúži tak obyvateľom okolitých luxusných víl a hotelov, ako aj golfovým turistom.
Manažér Philip Salvá je hrdý najmä na to, že ihrisko vybudovali v spolupráci s ekologickou skupinou Audobon v New Yorku ako špeciálnu prírodnú rezerváciu.
Green fee 98 €, v zime 65-80 € aj s autíčkom. Aj tu sa oplatí ísť vo dvojici.
Foto: archív ihrísk a autorka textu