Golf and Travel

Sopka Etna na talianskom ostrove Sicília podchvíľou dokazuje, že nie náhodou patrí medzi najaktívnejšie vulkány na svete. Správa sa ako vrtošivá nevesta. Určite to bude jej žeravým vnútrajškom. V rezorte Golf & Spa rezort Il Picciolo o tom vedia svoje. Po našej májovej návšteve aj my.

Rozhodnutie rodiny Leonardiovcov premeniť svoje gazdovstvo Il Picciolo (vyslovuje sa Il Pičolo) na úpätí sopky Etna neďaleko mestečka Castiglione di Sicilia na golfový rezort bol v 80. rokoch odvážnym a pre mnohých najmä domácich aj nepochopiteľným počinom. Golf bol v tom čase na Sicílii športom známym iba tak zo zahraničných správ novín či televízie. Hrať tam totiž nebolo kde.

Bratia Leonardiovci sa tak stali priekopníkmi. Il Picciolo sa stalo prvým golfovým ihriskom na Sicílii a dodnes patrí k najnavštevovanejším na ostrove. Je pravdou, že ich tam zatiaľ majú len päť. Záujem postaviť ďalšie by aj bol, ale obmedzením je nedostatok vody. Najznámejším ihriskom je síce luxusná Verduna pri meste Radusa s dvomi osemnástkami East a West, kde sa hráva aj mužská Európska túra, ale mať Etnu za chrbtom a môcť pri hre sledovať jej výbuchy, fajčenie a iné vrtochy, je predsa len veľkým lákadlom.

Bývalé gazdovstvo a vykúkajúca zasnežená Etna napravo.

Amfiteáter, ktorý stvorila láva

Leonardiovci (ich potomka Stefana aj dnes stretnete na recepcii), ktorí sa rozhodli zmeniť vinohrady, olivové sady a pasienky pre dobytok na golfové ihrisko mali nesporne v rukách tromf. Známemu dizajnérovi Luigimu Rota Caremoliovi, členovi Európskeho inštitútu architektov golfových ihrísk, mohli ponúknuť kus unikátneho pozemku o rozlohe 44 hektárov. Niečo ako prírodný amfiteáter. Ten v roku 1916 vytvorila na severnej strane Etny žeravá tečúca láva. Zostali po nej okrem iného stuhnuté čierne skaliská v tvare lievikov či veží. K dispozícii mali aj rozsiahle obytné a hospodárske budovy, ktoré premenili na klubový dom a hotel.

Rezort otvárali v roku 1989, keď sa v bývalých sovietskych satelitoch, vrátane bývalého Československa lámal politicky režim. Ihrisko je od začiatku unikátom. Je jediným v Európe postaveným na svahoch aktívnej sopky, leží v Parku Etna zapísanom na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Navyše patrí medzi jedno z najvyššie položených ihrísk v Európe – 850 m n.m.

Už na prvom odpalisku môžete tušiť, kadiaľ vás povedú golfové dráhy. Nielen po členitých cestách, kráteroch a vežami, ktoré vytvorila spomínaná láva, ale aj vlnitými terasami obohnanými stovkami metrov čiernych múrikov z lávového kameňa. Stavali ich celé generácie tamojších gazdov s cieľom zabrániť dažďom, aby neodniesli úrodnú zeminu do dolín.

Hnojivo zdarma

Ak sa prejdete týmto kopcovitým pekne udržiavaným ihriskom, zistíte, že architektovi L.R. Caremoliovi sa podarilo uložiť dráhy, gríny i prekážky tak, akoby tam boli odjakživa. Pritom ani jedna jamka sa nepodobá druhej a budete si ich pamätať už po prvej hre. Napríklad takú zalomenú päťparovú 7. jamku ťahajúcu sa pomedzi múriky až kdesi do nebies, kde parkuje vyhliadková helikoptéra. Alebo najťažšiu jedenástku, ktorej úzke ferveje chráni z obidvoch strán voda obrastená hustým rákosím, kde zatúlanú loptičku len tak ľahko nenájdete. Úchvatný je aj trojpar č. 13, ktorého grín je umiestnený na kopci v trojstrannom kráteri spredu chránený hlbokým bunkrom. Pri odpalisku 6-tky si zase viete predstaviť, ako to tam kedysi za čias farmárčenia vyzeralo. Vinohrad s vínnou pivnicou ukazuje, čomu sa na okolí mimoriadne darí – vínnej réve. A nielen jej. Ako prezrádza mladý športový manažér ihriska Gabriele La Cava, sopečný prach, ktorý podchvíľou prská z niektorých z kráterov Etny, je mimoriadne bohatý na minerály. Je vlastne dokonalým hnojivom nielen pre polia, ovocné sady a vinohrady, ale aj trávy na ihrisku. Navyše zdarma.

Krásne výhľady na Etnu máte z viacerých jamiek. Vari najkrajší je z 10-tej. V čase pekného počasia ju máte ako na dlani, často aj s jej zasneženým vrcholcom. V máji, v čase našej návštevy, všetko naokolo kvitlo. Oči pútali najmä na žlto a voňavo kvitnúce kríky ginestry (džinestry), ktorým sa vďaka plytko sa ťahajúcim koreňom dobre darí aj v lávovitej pôde. Nevšimnúť si nemôžete ani kríky boľševnika prevyšujúce človeka, ktorý sa premnožuje už aj na Sicílii.

Prvých šesť jamiek je pomerne nenáročných a relatívne krátkych, ale hru sťažujú úzke ferveje obklopené borovicami, lieskovcovými kríkmi, eukalyptami a hlavne hustým rafom. Hrať tam je ozajstné dobrodružstvo. Nie preto, že sa by sa bolo treba báť erupcie Etny (hoci to sa deje takmer každý rok), ale chvíľa nepozornosti pri hre vás môže doviesť do problémov. Už od štvrtej jamky totiž začína stúpanie do kopca a potom zase dole ku klubu, viacero jamiek sa hrá naslepo. Loptička, ktorá sa v najmä v čase sucha skotúľa do krovísk pri potokoch, či skončí v hustom lese, nie je raritou.

Ihrisko má par 72, dĺžku 5 870 metrov zo žltých a 4 910 m z červených odpalísk. Napriek kopcovitosti sa dá zvládnuť aj pešky. Atrakciou je helikoptéra, tróniaca na najvyššom bode ihriska pri odpalisku 18. jamky, ktorá záujemcov vyvezie pozrieť si krátery Etny z vtáčej perspektívy. V čase našej návštevy to však kvôli prudkým dažďom, búrkam a hmle nebolo možné.

Aj americkí letci

Ihrisko zapĺňajú okrem hostí hotela najmä členovia grupujúci sa najmä z metropoly váchodnej Sicílie – Catanie. Často prichádzajú aj hráči z neďalekej americkej leteckej vojenskej základne Sigonella, ktorí si tam organizujú aj turnaje. Od otvorenia Il Picciolo tam však niekoľkokrát bola aj Sicilian Ladies tour či významné seniorské turnaje. V štýlovom klubovom dome vás zaujme domácka atmosféra. Zaujala nás aj dokonalá starostlivosť o autíčka, ktoré umývali po každom hosťovi, teda aj viackrát denne. Ráno nás v caddy room prekvapili dôkladne umyté palice po predchádzajúcej hre v mokrom teréne. Tamojší personál tak urobil bez dožadovania sa odmeny. Mimochodom, v klubovom dome sa dá aj ubytovať.

Noví majitelia, nový názov

Pred dvomi rokmi rezort odkúpila od pôvodných majiteľov úspešná firma bratov Andrea and Francesco Scrofaniovcov – Sicilia’s Group podnikajúca v hospitality biznise. Okrem iného vlastní napríklad bufety na letisku v Catanii a v súčasnosti stavia aj driving rang medzi Cataniou a Acireale.

V len pár metrov vzdialenom hoteli so zhruba stovkou izieb majú noví majitelia evidentne ešte na čom popracovať. Personál je síce príjemný, kuchyňa slušná, ale nijakú veľkú zábavu, ak nie je dosť teplo na ležanie pri bazéne, tam okrem golfu nečakajte. Pri štyroch hviezdičkách by ste na izbe očakávali župan (do spa), kanvicu na čaj či kávu, letáky s ponukou na výlety po okolí a hotelový shuttle napríklad do neďalekej Taorminy, na letisko či okolitých vinárstiev. Recepcia vám síce objedná taxi, ale ten je poriadne predražený.

Etna nespí a asi tak skoro nebude

Návštevník rezortu Sicilia´s Picciolo Etna Golf si určite nenechá ujsť aspoň výlet na Etnu. Denne tak robia tisícky návštevníkov Sicílie. Aj počas našej májovej návštevy bolo na parkovisku vo výške 2 900 metrov umenie nájsť miesto. Podľa sprievodcu Maria v lete, keď ďalšie tisícky turistov dovezú na pobrežie veľkokapacitné lode – cruisery, je tam vraj najmenej desaťnásobok návštevníkov. Väčšina sa vyberie na nenáročnú túru po kráteroch a rozsypanej láve nad parkoviskom, čo zvládnu aj deti a dôchodcovia. Iní zase zainvestujú do lístka na lanovku, ktorá ich vyvezie ešte o 600 metrov vyššie. Ten ešte pred dvomi rokmi stál 30 €, v tejto sezóne je to už 50 €, čo majiteľom umožnila strata konkurencie. V susedstve stojí totiž ešte aj druhá lanovka, tú ale posledná veľká erupcia v roku 2021 poškodila a na obnovu iba čaká.Výška Etny je čosi cez

3 300 (3 350-3 327 metrov). Presne sa to kvôli výbuchmi neustále sa meniacemu vrcholu určiť nedá. Táto sopka totiž dáva neustále o sebe vedieť, že to v nej vrie. Naposledy z nej žeravá láva vytekala, a to niekoľko týždňov, v roku 2021. Našťastie nedosiahla obývané územia. V roku 2002 to však dopadlo len tak-tak. Vtedy sa láva rútila južným údolím Velle de Bove a tesne nad posledným domami dedinky sa ju podarilo zastaviť vďaka pomoci vojakom z neďalekej americkej leteckej základne. Prispením ich techniky vybudovali v údolí hrádzu. Na mieste, kam až láva došla, postavili však domáci z vďaky sochu Panenke Márii… Historicky najväčšia zaznamenaná erupcia Etny bola v roku 1669, kedy zomrelo 15-20 tisíc ľudí.