Skvelá kombinácia: objavovanie čarovného Lisabonu a hra golfu

15. apríla 2012

Portugalsko sa už niekoľko rokov radí medzi svetové golfové destinácie. Faro či Algarve, to sú pojmy. Golfista si však užije aj pri návšteve portugalskej metropoly – Lisabonu. Navyše, po hre môže objavovať aj krásy tohto mesta v ústí rieky Tejo vlievajúcej sa do Atlantiku. 

Celkovo nájdete na pobreží Costa de Azul pri Lisabone osem ihrísk a okolo Lisabonu 22. Takže golfista, ktorý sa vyberie do portugalskej metropoly s pracovnými povinnosťami či cieľom spoznať toto nádherné moderné mesto, si môže vyberať, kde si zahrá. Všetky sú  vzdialenosťou i časovo relatívne dostupné, okrem iného aj vďaka dobrej diaľničnej sieti.

K pohoriu Sintra

Na prvé ihrisko sme sa vybrali diaľnicou na sever, do pohoria Sintra. Z centra Lisabonu je to na obľúbené ihrisko Penha Longa asi 45 minút. Jeho názov v preklade znamená Veľká skala. Na ihrisku sme zistili prečo. Z niekoľkých odpalísk je výhľad na veľkú skalu s krížom navrchu. Tá bola údajne prvým bodom, ktorý zbadali moreplavci, keď sa blížili zo svojich ciest k pobrežiu Portugalska. Preto tam postavili kríž. V polovici 14. storočia pribudol aj kláštor, časť ktorého tam ešte dodnes  stojí, vrátane hradieb. Niektoré jeho priestory sú súčasťou päť hviezdičkového hotela v klasickom štýle, klubový dom je ale ukážkou modernej architektúry.  

Toto miesto v Sintre sa považuje za jedno z najkrajších v krajine. V 16. storočí si tam preto  kráľ i šľachta stavali letné sídla, ktoré dnes ako ukážka zlatých časov vrátane parkov opäť slúžia  na oddych. Areál Penha Longa Hotel Spa&Golf Resort sa rozkladá na 500 hektároch.

Jeho súčasťou sú dve golfové ihriská, ktoré dizajnoval známy majster-architekt Robert Trent Jones Jr.  Mimochodom, sú to jediné dve portugalské ihriská, pod ktorými je podpísaný.

Atlantic course s 18 jamkami zaraďujú rôzne rebríčky medzi najkrajšie ihriská v Európe. Jeho vzhľad ozvláštňuje rímsky akvadukt  s typickými oblúkovitými arkádami, ktorý sa ťahá pomedzi ferveje. Patrí medzi najcennejšie technické pamiatky v Európe.

Z ihriska sú nádherné výhľady. Jeden krajší ako druhy. Chvíľami sa cítite s výstupmi a klesaniami fervejí ako v Adamstale, chvíľami ako kdesi na thajskom ihrisku postavenom v dažďovom lese. A Slovák si na niektorých jamkách spomenie aj na Tále, ibaže tam neuvidíte z niekoľkých jamiek  Atlantický oceán ako z Penha Longa. Je to náročné ihrisko, ale férové. Hráč vždy vidí, kde hrá. A veľmi sa v tomto kopcovitom teréne zíde autíčko.

Aj 9-jamkové Monastery course, teda kláštorné ihrisko, je dostatočne napínavé. Meno dostalo podľa Františkánskeho kláštora v jeho susedstve. Celý tento areál leží v Národnom parku Sintra-Cascais. A tak ďalší golfový rozvoj je tam kvôli stavebnej uzávere nemožný. 

Ceny fee na Penha Longa nie sú nízke. Cez víkend sa tam hrá za 130 € a v týždni za 97 €. Hostia rezortu v oboch prípadoch za 59 €.

Cez most ponad Tejo

Na druhé ihrisko Montado Golf Course putujeme asi hodinku z centra mesta smerom na juh, na Costa Azul. Znamená to prejsť ponad rieku Tejo úchvatným  Mostom 25. apríla dlhým 2 278 metrov. Farbou i konštrukciou pripomína slávny Golden Gate v San Francisku. Nie náhodou, oba stavala tá istá americká spoločnosť a využila podobný projekt. Zrána sa most kúpe v hmle nad zátokou, cez ktorú presvitá slnko. Z opačnej strany zátoky, kam smerujeme, sa na Lisabon díva socha Krista, presná replika tej slávnejšej v Riu de Janeiro.  Postavili ju v roku 1959 a je od nej úchvatný výhľad práve na most nad riekou Tejo.

Ihrisko Montado Golf Course treba hľadať v blízkosti historického mestečka Palmela obklopeného stáročnými muskatelovými vinohradmi. Tiahne sa po rovine a  popri prírodných jazerách. Nadizajnoval ho Portugalčan Duarte Sottomayor, ktorý začínal svoju kariéru spoluprácou so slávnym Robertom Trentom Jonesom.  Mohutné duby, olivovníky a orechy, ktoré ho obklopujú, navodzujú dojem, akoby tam stálo odjakživa. Krásne udržiavané široké ferveje svedčia o skvelých grínkíproch. V roku 1992 sa však jeho majitelia rozhodli, že ihrisko treba dostať na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Redizajnoval ho ďalší portugalský architect – Jorge Santana da Silva. Užijú si tam aj rekreační golfisti, ktorí tam môžu uhrať celkom slušný výsledok. Cena za fee cez víkend je 70 €, cez týždeň 60 €, sú však dni, kedy platia zľavy napríklad v spojení s ubytovaním v tamojšom štvorhviezdičkovom hoteli. Adrenalínovou je najmä jamka č. 18, kde sa hrá na ostrovný grín.

Kde bývalo Expo 1998

Moderná Expo štvrť, kde sa v roku 1998 konala svetová výstava s témou Oceány, dedičstvo pre budúcnosť, sa stala v poslednom čase mimoriadne vychytenou. Ako pre domácich, tak aj pre cudzincov. Väčšina výstavných pavilónov už síce nestojí, ale nahradili ich moderné nákupné móla, biznis centrá a apartmánové domy. Mať tam byt – to niečo znamená.  Tamojší Parque das Nações radi najvštevujú rodiny s deťmi. Lákadlom je najmä najväčšie akvárium v Európe – Oceánium, pavilón virtuálnej reality, utopistický pavilón, výhliadková veža či cesta lanovkou  ponad park.

Majetok bankárskej rodiny

Ak sa chceme dostať z centra Lisabonu na ďalšie ihrisko, musíme tiež prejsť jedným z dvoch  úchvatných mostov cez rieku Tejo, či už Vasco de Gama alebo Mostom 25. apríla. Nachádzame ho v susedstve národného parku Arábida asi 20 km na juh od Lisabonu.

Jeho názov Quinta do Peru znamená v preklade morka. Nie je to náhoda. Pozemok, na ktorom stojí, je súčasťou obrovskej farmy patriacej bankárskej rodine Spiritum Sante, teda na veky vekov. To je aj názov samotnej banky. Ktohovie, či to v dnešných búrlivých časoch, ktoré prežíva Európska únia a Portugalsko zvlášť, nie je aj trochu provokatívne.

Máme tu česť byť privítaní jedným z jej členov Pedrom de Mello Breynerom, príjemným zhovorčivým chlapíkom. Pri spoločnom obede, kedy testujeme nielen tamojšiu skvelú kuchyňu, ale ďalšiu hrdosť majiteľa na víno z rodinných vinohradov, zisťujeme, že o golfe a najmä investíciách do golfu vie toho veľmi veľa. Nečudo. Ich rodinný bankový doma má v portfóliu ďalšie štyri ihriská a to ešte asi nie je posledné slovo. Má to výhodu v podobe synergického efektu. „Stačí nám jeden grínkíper, spoločne nakupujeme chemikálie, kvety, prezentujeme sa na výstavách a spoločne robíme celý marketing,“ objasňuje. „Faktom ale je, že prevádzkovanie golfových ihrísk nie je v súčasnosti nijaký veľký biznis. Zisk? Hovorme radšej o snahe o vyrovnaný rozpočet,“ dodáva.

Quinta do Peru je nádherné dokonale udržiavané ihrisko s panoramatickými výhľadmi, obklopené obrovskými píniami a mangovníkmi, ktoré najmä v horúcich dňoch vytvárajú tiene ako  obrovské sombrera. Pozoruhodná je aj kvalita, rýchlosť i náročné tvarovanie grínov. Takže na dvojpaty rýchlo zabúdame a spokojní sme, aj keď sa do jamky dostaneme na tretí pokus. A ešte na čosi si musí našinec zvyknúť, a to  na kučeravú trávu, na ktorej lopta sedí zvyčajne nevinne navrchu, ale vzápätí sa pri neskúsenom údere zaryje pod ňu ako do piesku v bankri. Kto to nevie hrať, nestačí sa čudovať , ako málo alebo úplne iným smerom lopta odletí.

Nesmie golfistu porobiť

Ihrisko bolo otvorené v roku 1994, je dlhé  6036 metrov a má par 72. Rozhodne patrí medzi tie, ktoré človeku utkvejú v pamäti a na ktoré sa túži vrátiť. Nečudo, že sa objavuje pravidelne aj v rebríčku najkrajších európskych ihrísk. Hoci sa neustále hrá pomedzi krásne vily s bazénmi patriace bohatým Lisabončanom, sú skryté za vysokými stromami, takže na rozdiel od mnohých, napríklad španielskych rezortov, nemá hráč pocit, že hrá ako na ulici. Pri troche nešikovnosti odpáli loptu niekomu, kto práve obeduje pri obývačkovom stole, rovno do taniera.

„O dizajn ihriska sme požiadali známeho architekta  Rockyho Requemora. Keď sme mu dávali zadanie, v prvom rade sme zdôrazňovali, že ihrisko musí byť dokonale zasadené do  prírody. A tá je tu naozaj krásna. Veď celý areál susedí s Národným parkom Serra da Arrábida. Ako ďalšie sme žiadali amatérske ihrisko, kde bude hra potešením a golfista ho bude opúšťať s úsmevom, že ho totálne neporobilo,“ zdôrazňuje Pedro.

Ide o klubové ihrisko s 350 členmi, ktorí majú svoje privilégia. Napríklad v sobotu a nedeľu dopoludnia i počas sviatkov majú vyhradené hracie časy. Hostia a turisti musia čakať. Celkovo predajú ročne 20-tisíc fíčiek, z toho asi tretinu obsadia členovia klubu.

Ešte niečo má Quinta do Peru výnimočné. V jeho susedstve sa nachádzajú vinohrady, kde sa darí najmä odrode, ktorá preslávila oblasť Azeitao – Periquita. Keďže rodina Spiritum Sante sa naďalej venuje aj farmárčeniu, vrátane vinohradníctva a vinárstva, návšteva pivníc a ochutnávky tamojších skvelých vín je často súčasťou golfových zájazdov.

Poplatok za hru je  80 eur, ale cez touroperátorov je to od 35 do 50 eur.

Nezabudnite ochutnať

Ak navštívite Lisabon a nedáte si Pastéis de Belém, akoby ste tam ani neboli. Je to najobľúbenejšia portugalská maškrta, čosi ako pre Francúzov creme brullé alebo pre Rakúšanov štrúdľa. Recept na Pastéis de Belém je údajne najlepšie stráženým tajomstvom portugalského cukrárenstva a tiahne sa celými generáciami. Príbeh tejto delikatesy sa začal písať v roku 1837.  Recept na tieto krémové koláčiky našiel istý mních v jeronimskom kláštore, ale nevedel ich piecť. A tak  sa dal dokopy s istým brazílskym boháčom žijúcim v Lisabone. Spolu si otvorili pekáreň v štvrti Belém. Obchod začal rýchlo prosperovať najmä vďaka Pastéis de Belém, ktoré predtým pekávali v kláštornej kuchyni. A Belém, ktorý bol dovtedy iba nezaujímavým predmestím Lisabonu, začali navštevovať davy. Koláčiky i dnes vyzerajú rovnako ako pred vyše 170 rokmi. Ide o košíčky z jemného lístkového cesta naplnené našľahaným vanilkovým krémom, posypaným škoricou a cukrom a na záver zapečeným do chrumkava. Ak budete bývať v dobrom lisabonskom hoteli, pravdepodobne vám donesú pár týchto sladkých košíčkov na izbu a ponúknu aj balíček domov ako suvenír pre blízkych. 

 Foto: Jana Janků a archív ihrísk

Autor: Jana Janků | 15. apríla 2012

Pridať komentár