Prechádzka ihriskom Donnerskirchen v rakúskom Burgenlande ponúka výhľady na pohorie Leithberge. Po jeho stráňach sa ťahajú dôkladne obrobené vinohrady. Pozornosť golfistov však celkom iste upúta iný prírodný fenomén, a to neďaleké Neziderské jazero, jeho trstinové polia, kanály, mokriny…
Neusiedler See, ako ho nazývajú domáci, tvorí v južnej časti rakúsko-maďarskú hranicu. Je najväčším bezodtokovým stepným jazerom (podobne aj Balatón) v strednej Európe s rozlohou približne 315 km2. Má mierne slanú vodu od minerálov, ktoré voda bohato obsahuje. Pri kúpaní sa treba zmieriť s plytkou (priemerná hĺbka je iba 1,8 m), kalnou vodou a šmykľavým bahnistým dnom. Jazero je súčasťou Národného parku Neusiedler see – Seewinkel na rakúskej strane a Národného parku Fertő-Hanság na maďarskej strane. Oba sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Voda hráčov sprevádza po celom ihrisku…
Pomedzi trstinové polia a kanály
Čo je však pre Neziderské jazero obzvlášť typické, je široký veniec vysokej zväčša hustej trstiny, ktorej sa dokonale darí v mokradiach okolo vodnej hladiny. A práve v takomto prírodnom prostredí sa rozkladá golfové ihrisko v dedinke Donnerskirchen na severozápade jazera. Vytvoriť množstvo vodných prekážok, či už originálnych alebo umelých, bolo pre staviteľov hračkou.
Trstinovým prstencom sa navyše ťahá hustá sieť menších i väčších kanálov zásobujucich jazero vodou. Viaceré nielen obklopujú, ale aj križujú ferveje a ak ihrisko dobre nepoznáte, z diaľky si ich často ani nevšimnete. Červenými kolíkmi sú tie priečne zvyčajne označené len na okrajoch. A či je v nich aj voda? To záleží na sezóne a aktuálnom počasí. Zvyčajne však áno.
V každom prípade sa oplatí sledovať informačné tabule alebo aspoň score kartu, kde je každá jamka detailne nakreslená. Inak skončiť niekoľkokrát vo vode a dropovať s trestným bodom, a to najmä pri dlhých úderoch, bude priam zákonité. Hoci ferveje sú široké, najmä v suchom lete, aké je tohto roku, sa loptička rada odkotúľa alebo odskočí často do neprístupného rákosia. To platí najmä o 15. jamke, ktorú po pravej stráne neustále sprevádza voda – od odpaliska až po grín.
Vietor a vtáky
Donnerskirchenské ihrisko je rovinaté, ale takmer istým sprievodcom pri hre je silný vietor, ktorý rád odnáša loptičky práve do početných vodných prekážok. Zvyknúť si treba aj na to, že na mnohých fervejách pokojne posedávajú húfy kačíc a husí i so svojimi ratolesťami a často budú pozorovať hráčov skupinky vodných nutrii. Vtáky a zvieratá sú evidentne na golfistov i lietajúce loptičky zvyknuté. Do bezpečia sa odoberú alebo odletia až keď naozaj hrozí, že ich trafíte. ´
Po celý rok
Všetky tieto detaily sa postarali o tom, že Donnerskirchen sa zaraďuje medzi najkrajšie rakúske i európske ihriská. Samozrejme hlavnú zásluhu na tom majú architekti – známe a mimoriadne plodné rakúske duo Kurt Rossknecht a Hans-Georg Erhardt (autor napríklad aj ihriska Welten v Báči i Skalice). A k tomu treba samozrejme prirátať kvalitnú údržbu vďaka tamojšiemu tímu grínkíperov.
Pre slovenských a českých golfistov je výhodou tohto ihriska aj jeho blízkosť. Napríklad z Bratislavy sa tam aj bez použitia diaľnice dá dostať za necelú trištvrte hodinku.
Poplatok za hru nie je príliš ľudový – od pondelka do piatku 80 € a cez víkend 90 €. Poskytujú tam však viaceré zľavy – napríklad sunset (po 17. hod.) za 40-45 €. Viaceré slovenské kluby, ako Welten Báč, Pegas Lozorno či Bernolákovo majú s Donnerskirchenom partnerstvo, a ich členovia tiež môžu hrať so zľavou.
Ihrisko vedie žena – manažérka Irene Wiedermann-Gänsbacher. Prečo sa tam podľa nej oplatí prísť hrať, je najmä unikátnosť fauny a flóry, ale aj fakt, že vďaka mierne panónskej klíme majú otvorené po celý rok.
Veľký test golfu
Hrať toto ihrisko s dĺžkou 5 957 m zo žltých a 5 285 m z červených odpalísk a parom 72 je ozajstná športová výzva. Za najťažšiu sa považuje 8. štvorparová jamka – ani tak nie pre svoju dĺžku (400 m zo bielych odpalísk), ale kvôli rozľahlým fervejovým bunkrom, ktoré nútia hrať na nie príliš bezpečnú (voda) pravú stranu.
Mnohým, najmä psychicky labilným hráčom dá poriadne zabrať aj trojparová jamka č. 14. Z odpaliska nie je iná šanca ako hrať ju cez jazero rovno na grín. Hoci je to k vlajke len 143 m ( z bielych odpalísk) či 109 m (z červených) a za grínom dokáže pridlhý odpal zastaviť malý val, strach z vody urobí svoje. Navyše nízke rany často narazia na nedávno vybudovaný kamenný múrik ohradzujúci vodu pred grínom. Záchranné rany na bok jazierka tiež nie sú schodné. Vľavo je husté rákosie a ľavú stranu predlžuje umelý záliv. Neexistuje tam ani drop zóna, ako to býva zvykom v podobný prípadoch. Noví majitelia ihriska, ako prezradila Irene, ju zrušili.
Golfová skupina
Klubový dom je štýlový, obitý drevenými doskami. Sú nafarbené na bielo a krásne kontrastujú okolitej zeleni. V lete si hráči užijú posedenie na terase s výhľadom na ihrisko. Pri nedávnej rekonštrukcii prišli na rad aj šatne a sociálne priestory, zväčšili aj cvičné plochy. Škoda, že sa do inak rozľahlého klubového domu nevošlo aj pár izbičiek pre golfistov. Nájsť však ubytovanie okolo Neziderského jazera nie je problém.
Ihrisko otvárali v roku 1990. Spočiatku išlo o súkromné vlastníctvo, pred tromi rokmi golfový areál kúpila spoločnosť Murhof Gruppe. Dá sa povedať, že ide o golfového obra. Veď z čosi vyše 150 rakúskych ihrísk patrí do vlastníckeho portfólia firmy 27. Nájdete ich vo všetkých rakúskych spolkových krajinách, ale najviac ich je v Dolnom Rakúsku – až 10. Na ich zozname sú aj také známe rezorty ako je Salzburg, Bad Waltersdorf, Loipersdorf, Murhof, Altentann, Eugendorf, Fuschl, Rif, Kaltenhausen, Linz-Feldkirchen či Sterngartl. Spoločnosť okrem toho vlastní aj niekoľko golfových hotelov a zrejme jej apetít ešte nie je nasýtený. Irene si pochvaľuje, žemajitelia súe o skutoční športoví entuziasti s osobitným zmyslom pre golf.
Kam po hre?
Heurigen kellers, teda kamenné pivničky s dobrým vínom a typickými rakúskymi špecialitami, nájdete vari v každej dedinke okolo Neziderského jazera. V blízkosti Donnerskirchenu sú vychýrené najmä dve paralelné uličky v Purbachu – Kellergasse. V ten-ktorý deň sú otvorené sú iba niektoré pivničky, ale podľa zavedeného burgendlanského systému sa počas roka ujde na každého. Domáci vedia, kto má kedy otvorené a majiteľ sa zvyčajne zaujímavou ponukou chce vytiahnuť pred susedmi i hosťami.
Foto: GC Donnerskichen a autorka textu
