Waleská turistická agentúra Visit Wales (Navštívte Wales) láka hostí na svojich 200 ihrísk sloganom: Golf taký, aký má byť. A Welšania majú naozaj čo ponúkať, výber z 200 ihrísk. Jedno krajšie ako druhé a navyše si možno vybrať aj z rôznych typov.
Nuž slogan je jedno, realita druhé. A tak si viacerí členovia našej medzinárodnej novinárskej skupiny, vrátane autorky článku, povedali, že namiesto: golf, aký má byť, by bol priliehavejší názov: golf, aký by mohol byť. Ale to je už o niečom inom, teda schopnostiach toho-ktorého golfistu hrať uspokojivo náročné waleské ihriská. Aj tie naoko najskromnejšie sa totiž na konci ukázali ako veľmi náročné.
Dámam vstup zakázaný
Prvý hrací deň vyrážame na privátne linksové ihrisko s kráľovským názvom Royal Porthcawl Golf Club. Pred nami sa leskne vodná hladina Bristolského zálivu s krásnymi širokými plážami. Po vystúpení z autobusu naša ženská skupinka automaticky nasleduje kolegov-mužov. Stop! vraví sprievodkyňa. Vstup iba pre pánov. Dámy majú svoju klubovňu na opačnej strane budovy. Vidno, že bola dostavaná oveľa neskôr, až po tom, čo páni uznali, že golf je predsa len niečo, čo môžu zvládnuť aj slabé ženské telá, ruky a hlavne ženský mozog.
Chvíľu sa tvárime trochu urazene, ale len dovtedy, kým sa neusadíme v útulnej dámskej klubovni s obrovskou kyticou poľných kvetov na stole. A ten výhľad! Nečudo, že dlho patrilo toto ihrisko podľa magazínu Golf Illustrated medzi dvanástku najkrajších na svete. Vzápätí sa ale dozvedáme, že aj po úpravách patrí medzi najťažšie vo Veľkej Británii.
Keďže vidíme nielen na oceán, ale aj prvú fervej, začíname tušiť, čo nás čaká.
Po pár úderoch definitívne pochopíme, prečo sa tu od žien vyžaduje minimálny HCP 28. Pred každým odpaliskom je najmenej100 metrovdlhý raf pozostávajúci z vysokej hustej trávy, vresových a iných kríkov. Skratka, bez slušného drajvu sa jamka ani nedá rozohrávať.
Guľa sa a gúľa sa
A potom to ešte len začína. Najskôr kopa radosti. Na také dlhé odpaly nie sú z domu zvyknutí (myslím z kontinentálnej Európy) ani tí najlepší. Lopta sa po nizučkej tráve, rastúcej na pieskových dunách a neustále zavlažovanej atlantickými dažďami a uhládzanej večnými vetrami, gúľa tak dlho, že naše sebavedomie razom stúpa. Nie však nadlho. Po veľkej radosti často nasleduje sklamanie, najmä pre toho, kto hrá ihrisko prvý krát. Hoci vám lopta dopadne 50-60 metrov od bankra, naraz záhadne zmení smer a akoby priťahovaná magnetom sa napokon skotúľala do bankra.
Beťár architekt! Takto to vymyslel a ferveje vyspádoval. A navyše bankre sú obrovské a hlboké. Pripomínajú sudy, z akých pred Vianocami predávajú kapustu na trhovisku na Žilinskej tetky Záhoráčky. Vysekať odtiaľ loptičku chce naozaj roky tréningu, alebo sa zmieriť zo záchrannou ranou dozadu.
A to ešte nehovoriac o rýchlosti grínov. Mnohokrát sme si najskôr spokojne odfúkli, keď sa lopta naň dokotúľala a potom iba bezmocne pozerali, ako ďalej pokračovala do pieskovej jamy na opačnej strane. A verte, bolo ich tam požehnane. Jaroslava Kachlíka, ktorý má za jeho náročný Black River v Bernolákove toľko nepriateľov, by tu mnohí považovali za tvorcu celkom priateľských ihrísk. Navyše najmenej polovica jamiek je slepých, hráte za obzor, kde samozrejme opäť čakajú tie prekliate hlboké bankre. A to ešte z Bristolského zálivu poriadne fúka a loptu vietor odnáša podľa jeho nevyspytateľnej vôle.
Všetci si však hru nemierne užívame. Je to skrátka úplne iný golf.
Prvé majstrovské vo Walese
Na druhý deň nás čaká Vale Resort. Celkom iný svet ako deň predtým. Oceán zostáva ďaleko a vyzerá to, akoby sme sa
ocitli kdesi na strednom Slovensku. Areál leží v objatí lesov, zväčša listnatých, a terén je značne kopcovitý. Takže požičať si buginu sa v tomto prípade oplatí.
Návštevníci si môžu vybrať z dvoch ihrísk. Názov Lake Course (Jazerné ihrisko) naznačuje, že treba sa pripraviť najmä na množstvo vody. My ale hráme Wales National Course, ktoré dokončili v roku 2003. Národné sa volá preto, že bolo prvým majstrovským ihriskom vo Walese. Pochopiteľne teda, že ide o náročné ihrisko, jedno z najdlhších vo Veľkej Británii, pričom druhá jamka je dokonca druhým najdlhším päťparom vo Walese. Ihrisko ponúka veľa výziev a nečudo, že bolo zvolené aj za miesto Európskej túry. Ale má aj iný titul: Najpríjemnejšie ihrisko vo Veľkej Británii.
Súčasťou areálu, ktorý je majetkom rodinnej veľkoobchodníckej firmy Leekes, je nielen luxusný wellness hotel v kaštieli zo 17. storočia, ale aj rôzne športoviská vrátane futbalového ihriska. A tak je to obľúbené tréningové miesto rôznych športových tímov, napríklad futbalových klubov Manchester United či Chelsey. Na dôkaz zdobí steny hotela množstvo fotiek a v tamojšom butiku si môžete kúpiť figúrky jednotlivých hráčov.
Štvornohí grínkípri
Tretí deň prináša celkom iný zážitok. Už pri vstupnej bráne na ihrisko SoutherndownGolf Clubnás vás vítajú ovečky. Pokojne sa pasú v tesnej blízkosti usilovne trénujúcich golfistov na cvičnom odpalisku. Na údery začiatočníkov majú asi svoj názor, pretože občas ich okomentujú zabľačaním, ale zdá sa, že to niekedy zneje celkom uspokojivo.
Biele ovce plemena suffolk s čiernymi hlavami i nohami akoby obutými do čiernych ponožiek sa spokojne prechádzajú aj cez prvé odpalisko. Takže štart sa o minútku posúva. Mimochodom, prvá fervej vedie prudko do kopca a slávny anglický golfista Henry Cotton ju opísal ako „jednu z najťažších otváracích jamiek v golfe.“
To ešte netušíme, čo nás čaká na ihrisku. Tieto zvieratká v kučeravých huniach evidentne považujú golfistov za súčasť svojho životného priestoru a ani v náznaku nedávajú najavo, že by ich rušili. A tak ich raz vyháňame z bankra, inokedy z grínu a potom zase čakáme, kým láskavo poodstúpia od našej loptičky rovno na ferveji. O tom, že riskujú svoj život, asi neuvažujú. Vidíme však iba jednu, ktorá kríva so zlomenou nohou. Ale nevieme, či ide o dôsledok nepresného odpalu golfistu, alebo jej nešikovného skoku cez prekážku. Majitelia ihriska si však pochvaľujú: ovečky sú skvelí grínkípri, ktorí sa ani nedožadujú zvýšenia platov.
Beztrestné dropovanie
Pri hre podchvíľou uplatňujeme v praxi aj miestne pravidlo: v prípade, že lopta leží vo výkaloch, možno si ju beztrestne dropnúť. Iste, lepšie ako udrieť a zašpiniť seba i prípadného prihliadajúceho sa spoluhráča.
Nuž, bavíme sa. Nielen v takýchto situáciách, ale najmä pri nádherných výhľadoch na záliv. Je to naozaj nevšedné ihrisko. Je bez stromov i bez vody. Prekážkami sú iba nízke jalovcové kroviská, vysoké papradie a pravdaže ovce! Šplháme sa po piesčitých dunách, slatinách a vresoviskách umiestnených na jednom z najkrajších miest Južného Walesu. Je najbližším majstrovským linksovým ihriskom k Celtic Manor, a tak nečudo že väčšina návštevníkov tohto rydercupového rezortu ho má v balíku. Považujú ho totiž za jeden z najlepších testov waleského golfu.
Foto: Jana Janků
