K slnku cez švajčiarsko-francúzsku bránu

15. decembra 2014

Spustíš sa dole kopcom a ak nedávaš pozor, si v inej krajine. V dnešnej Európe sa ani na vstup do únie z mimo úniového štátu až tak nehľadí. Hlavne keď ide o spoločný záujem – pohodlie hostí. Sme v Porte du Soleil, Bráne k slnku.  

Brána k slnkuChampéry a Avoriaz sú dve spojené lyžiarske strediská na hranici Švajčiarska a Francúzska. Dnes tak kozmopolitné, že moji švajčiarski priatelia z Bernu ani nevedeli, ktoré v ktorej krajine leží. Ani sa im nedivím. Nie sú lyžiari, ani milovníci letných turistických prechádzok.

Obe strediská ležia v údolí Švajčiarskych Álp, ktoré vďaka prajnosti slnečných lúčov počas celého roka dostalo názov Porte du Soleil, teda Brána k slnku.

Najväčšie stredisko na svete

Svetový turizmus žije z rôznych „naj“. V marketingu to nesporne pomáha aj Champéry pod štítmi Dents-du-Midi. So 680 kilometrami zjazdoviek a takmer 200 vlekmi je označované za najväčšie lyžiarske stredisko na svete. Je totiž spojené s jedenástimi ďalšími strediskami tak na švajčiarskej ako aj francúzskej strane.

Pohľad do francúzskeho strediska Avoriaz s typickými do neba čnejúcimi  ubytovniamiMy sme počas Majstrovstiev sveta novinárov-lyžiarov SCIJ (Sci Club International Journalists) mali oficiálny pobyt práve v švajčiarskom Champéry, ale na lyžiach sme sa mohli spokojne spúšťať aj na francúzsku stranu do Avoriaz. Na to je však potrebný celoúdolný skipass. My sme ho mali a na francúzsku stranu nás to priam ťahalo najmä dopoludnia, kedy tá strana údolia bývala zvyčajne zaliata slnkom.

K najobľúbenejším zjazdovkám patrí Les CrosetsNapokon sme tam išli iba nakrátko. Zjazdovky tam boli mimoriadne preplnené a bolo treba dávať pozor, aby sa človek s niekým nezrazil, kým na švajčiarskej boli poloprázdno. Vysvetlenie je jasné: Bohaté Švajčiarsko má vyššie ceny nielen vlekov, ale aj ubytovania, a tak Francúzi zostávajú radšej na domácej pôde vo svojich typických „panelákových“ veľkoubytovniach. Za tie isté peniaze dostanú v domácich reštauráciách či baroch dvojnásobok. Navyše, aj keď sa dá na oboch stranách platiť rovnako frankami ako aj eurami, preratúvanie málokoho baví.

Strašidelná Švajčiarska stena

Lyžovačka v Champéry i Avoriaz je naozaj paráda. Vybrať si možno ľahšie i ťažšie zjazdovky, najazdiť na lyžiach či snoubordoch za jediný deň desiatky kilometrov.

Švajčiarska stenaZa najväčšiu „špecialitu“ sa však považuje jazda po zjazdovke Pas de Chavanete, ktorá smeruje z Avoriaz k Les Crosets.

Chavanete nazývajú aj Le mur Swiss, v preklade Švajčiarska stena. Patrí medzi najprudšie a najnebezpečnejšie zjazdovky na svete. O jej slávu sa postaral najmä Francúz Jean Vuarnet, zdá sa, že viac známy populárnymi značkovými slnečnými okuliarmi s typickým „V“, ktorým prepožičal svoje meno, ako olympijským zlatom. To získal v zjazde na Zimných olympijských hrách v americkom Squaw Valley v roku 1960, mimochodom na kovových lyžiach Rossignol.

Po svojom olympijskom úspechu za zamestnal kúsok od svojho domova – dedinky Morzine. S tímom mladých architektov dostali za úlohu vybudovať práve stredisko Avoriaz a neskôr aj cezhraničné spojenie lyžiarskeho areálu Portes du Soleil.

Švajčiarska stena bola tak jeho druhým víťazstvom. Podľa francúzskych i švajčiarskych kritérií je označená ako oranžová zjazdovka, teda ťažšia ako čierna zjazdovka. Navyše je neupravovaná. A tak po silnom snežení tam bývajú bubny niekedy vysoké aj dva metre. Stratiť  na nich či medzi nimi kontrolu, najmä keď je sneh zľadovatený a zošmyknúť sa po ňom aj niekoľko desiatok metrov, nie je nezvyčajné.

Chvíle oddychu na slnkuAko malé Volkswageny

V čase extrémnych podmienok sa na jazdu po Chavanete zvyčajne vyberú iba najlepší a najodvážnejší lyžiari. My sme tam však boli v marci a sneh okolo poludnia pod vplyvom slnečných lúčov zmäkol. Takže naša odvaha vzrástla.

Najmä v hornej časti nám však nebolo všetko jedno. Vrch je úzky, medzi skalami sú na oblúky sotva dva metre. Navyše, pod seba kvôli padáku vôbec nevidíte. Tep nám riadne stúpol a srdcia sme mali až v hrdle. A potom sa bolo treba riadne obracať pomedzi bubny, niektoré veľké ako malý Volkswagen. Išli sme veľmi opatrne, pomaly a viac bokom pomedzi bubny ako po nich. Nájsť ten správny rytmus bolo ozajstné umenie. Občas pomohlo zaťať aj začiatočnícky „stromček“.

Ochutnávka vína na svahuDolná časť zjazdovky je však už značne široká a zvládnu ju aj priemerní lyžiari. Prežili sme to, ale pohárik šnapsu v údolnej stanici, odkiaľ vyzerá Chavanete ako neupravená somárska lúka, bol pre všetkých zaslúženou odmenou.

Zopakovať si jazdu však našlo odvahu len pár z nás. Tých, čo v bare oslavovali „prežitie“, bolo oveľa viac.

 

Ubytovať sa možno aj v luxusných stanoch tvaru igluV bielej stope

V Champéry si na svoje prídu aj bežkári. Stredisko nordických športov Grand Paradise je vzdialené iba dva kilometre od centra mestečka a pravidelne tam chodí shuttle. Bežecké stopy vedú údolím Val d´Illiez, popri typických farmách. Hlavný okruh s prevýšením sto metrov zodpovedá kritériám FIS a v roku 2005 tam boli preteky Európskeho olympijského festivalu mládeže. Štvorkilometrový okruh je osvetlený a dá sa tam bezplatne lyžovať do pol desiatej večer.

 

Do horúcej vody

Po lyžovačke sa vyberú mnohí návštevníci do Termálneho parku Les Bains du Val d´Illiez. Tamojšia voda pôsobí na unavené svaly ako balzam. Vyviera z hĺbky 1 200 metrov a vďaka vysokému obsahu síry, vápnika i magnézia má liečivé účinky. Kúpať sa dá tak pod holým nebom, ako aj pod strechou.

 

Príprava racletteK syru pasuje červené

A večera? Na tej nemôže vo švajčiarskych Alpách (ale ani na susednej francúzskej strane) chýbať typické farmárske jedlo raclette. Reštauráciu, kde ho podávajú, spoznáte zďaleka – podľa silného pachu roztápajúceho sa zrelého syru ementálskeho typu.

Ochutnajme  fondueKedysi išlo o lacné vidiecke jedlo, ktoré údajne vymysleli pastieri. Syr opekali pôvodne na ohni alebo v kozube. Veľký bochník rozrezali na polovicu, nastokli na ražeň a otočili smerom k ohňu. Roztápajúci sa jemne zapečený syr sťahovali na taniere špeciálnou škrabkou – nazývanou raclette. K tomu zajedali v šupke varené alebo upečené zemiaky, kyslé uhorky, cibuľku i údenú šunku.

Takto sa to podáva dodnes. Ibaže v reštauráciách polovice bochníkov neopekajú na ražni nad ohňom, ale na tento účel majú špeciálne elektrické opekače – grily. Tie zvyčajne postavia uprostred stola medzi štyroch až šiestich hladošov, takže konzumácia raclettu je aj akousi formou socializácie – spojí známych i neznámych.

romantické chatkyA rovnako si treba aspoň jedenkrát zájsť aj na ďalšiu švajčiarsku špecialitu – fondue, čo je tiež v kastróliku roztopený syr, do ktorého sa namáčajú kúsky chleba. Nuž a k obom jedlám patrí aj štamperlík čerešňovej pálenky a na zapíjanie miestne červené víno. Výber značiek je nekonečný.

Foto: Jana Janků

 

 

Autor: Jana Janků | 15. decembra 2014

Pridať komentár