Kovboji radi presedlávajú na golfové vozíky

15. februára 2012

 Len čo vojdeme do klubového domu, na každom kroku sa nás spevavo spytujú:  Howdy Y´all? (vyslov: haudyjol?).  Teda, akože sa mávame. Ide totiž o texaskú skomoleninu slov How are you all?

Mávame sa zatiaľ dobre. Hra na ihrisku je pred nami, takže vládne nálada plná optimizmu. So spoluhráčmi ochutnávame presolenú a prekorenenú Bloody Mary (akoby ste sa napili neriedenej worchesterskej omáčky) s kvapkou vodky. Vážime si toto privítanie manažéra klubu. Veď kde inde, ako na golfe, by ste si mohli v USA hneď tak zaránky na verejnom priestranstve beztrestne „hrknúť“!

Golfové ihriská v druhom  najväčšom americkom štáte – Texase, sú ako akademická pôda. Platia tam iné zákony. Sotva nastúpime do elektrického vozíka, všímame si na palubnej doske nápis: Na území klubu Fossil Greek je prísne zakázaná konzumácia donesených alkoholických nápojov. Nuž, veru s takýmto zákazom by asi v slovenskom klube neuspeli. Sme ale v USA. Maršál nás zdraví jemným potisnutím klobúka dozadu. Typický Texasan- bez kovbojského klobúka ani na krok. Po pár hodinách na ihrisku sa mu nečudujeme. Niet lepšej ochrany pred ostrým texaským slnkom – klobúk robí tieň aspoň tvári a nespáli ju do červena. A po hodine hry nám je už tiež jasné, prečo sa v tejto krajine chodí v letných mesiacoch na golf skoro ráno. Veď okolo obeda sa stĺpec teplomeru neľútostne šplhá k stovke fahrenheitov, čo je už okolo štyridsiatky celziových stupňov. Našťastie, podchvíľou sa pri nás zastavuje  s vozíkom mladá dievčina a podáva nám riadne podchladené nápoje. Zdarma. Sú v cene fíčka.

Cez hlboké kaňony

Výber ihriska sme nechali na domácich priateľov. Sami by sme sa len v zozname golfových ihrísk severného Texasu zamotali na niekoľko hodín. Nehovoriac o tom, že by sme chceli čo len na pár minúť nazrieť na webovú stránku každého z nich. Veď ich počet sa v tomto štáte blíži k 250 a v okolí dvojmestia Fort Worth a Dallas, kde sme sa práve zdržiavali, je ich okolo osemdesiat.

V golfových prospektoch, ktoré dostanete v každom hoteli či turistickej kancelárii, ako prvý údaj uvádzajú, či ide o verejné, súkromné alebo mestské ihrisko. Verejné vysoko vedú. Tvoria asi 80 percent, kým súkromné sotva päť percent. Hráč každej úrovne i finančnej situácie má teda široké možnosti výberu.  

Začíname na na ihrisku Fossil Greek. Ráno na ňom je úchvatné. Jemne zvlnené ferveje sa kúpu v opare a pripomínajú umelecké fotografie robené cez špeciálne filtre. Hneď na prvej jamke sme pochopili ako vznikol názov ihriska. Ferveje sa tiahnu pozdĺž potoka a voda na viacerých miestach vymlela v skalách  hlboké kaňony.  Rez skál prezrádza, ako tam išli jednotlivé doby.

Cez kaňony sa treba niekoľkokrát prestrieľať na gríny umiestnené vo výške štyroch-piatich metrov. Nevidíte na ne a dizajnér ihriska – slávny golfista Arnold Palmer, ešte okolo nich rafinovane rozmiestnil bankre.

 Bývanie okolo

Osemnásť jamkové ihrisko Fossil Creek bolo otvorené v roku1987 a má slope rating 137. Väčšinu obyvateľov luxusných víl okolo neho to zrejme veľmi nezaujíma. Tí skôr oceňujú krásne výhľady zo svojich okien a terás na ferveje a gríny, ktoré vďaka závlahám nevypáli ani ostré texaské slnko.

Toto ihrisko patrí k stredne drahým. Cez týždeň sa tam hrá za 45 dolárov a cez víkend za 70. Mnohí však prichádzajú až po piatej popoludní. Vtedy sa dá hrať za 33 USD, avšak nie vždy do zotmenia rundu dokončíte. 

V cene fíčka je automaticky zarátaný aj prenájom elektrického vozíka. Ísť v texaských horúčavách peši by totiž bola sebevražda.

Rovno z letiska

Kopce sú v okolí Dallasu raritou. Ak sa však vyberiete do Cowboy Golf Clubu na okraji tohto mesta, budete mať pocit, že ste niekde v Severnej Karolíne. Ihrisko navrhol  známy architekt Jeffery Brauer a umne do neho zakomponoval kopcovitú topografiu a lesnaté okolie. Neprekvapia teda značné výškové rozdiely a prekrásne výhľady najmä od umelého jazierka. Pridanou hodnotou je, že ihrisko leží len pár minút od medzinárodného letiska  Dallas/Fort Worth. Takže hneď po pristátí sa dá ísť hrať.

Zábava zvaná rodeo

Rodeo patrí k Texasu tak, ako nekonečné ranče a stáda dobytka na nich. Veď vlastne z tejto poľnohospodárskej činnosti, ktorá živila a dodnes živí tisícky tamojších farmárov, vznikla táto ľudová zábava. Rančeri a kovboji sa kedysi stretávali po týždni odlúčenia strávených na pastvinách na nedeľnej omši. Po nej túžili prítomným predviesť svoju zručnosť a šikovnosť pri naháňaní a chytaní dobytka. Z týchto pouličných chlapčenských a chlapských zábaviek zostalo veľa aj dodnes. Rodeo pozostáva z viacerých disciplín, ale divácky najatraktívnejšia je jazda na rozdivočenom býkovi neustále hádžucom zadkom. Štatistiky prezrádzajú, že vo väčšine  predstavení zvíťazia býky nad kovbojmi. Ak sa to však podarí naopak, kovboj sa na ten večer stáva národným hrdinom. Nemenej populárnou je jazda na neosedlanom koni. Predstavte si, že sedíte na chrbte silného koňa, ktorý vás túži prehodiť cez hlavu na špinavú zem. Nemáte nielen sedlo, ale ani uzdu a ostrohy. Jediné čoho sa môžete chytiť , aj to len jednou rukou,  je malé kožené držadlo. Ak sa pustíte, dostanete jednosmerný lístok na tvrdú špinavú podlahu. Aby sa vám to nestalo, potrebujete silu, schopnosť udržať rovnováhu a postreh. Nemenej vzrušenia medzi obecenstvom nastáva vo chvíli, keď do arény vypustia teliatka a  kovboji ich naháňajú na koňoch s lanami v rukách. Cowgirlky zase vynikajú najmä v disciplíne jazda okolo sudov. Tá z nich, ktorá vyniká nielen šikovnosťou, ale aj krásou, sa stáva Miss Rodeo.

Texaská hviezda

Tretie ihrisko, ktoré sme navštívili, sa volá príznačne Texas Star, teda Texaská hviezda (myslí sa šerifská). Leží  v mestečku Euless. Domáci tvrdili, že svoju voľbu neoľutujeme, lebo ide z dizajnérskeho hľadiska o majstrovský kúsok.

Mali pravdu. Známy americký golfový architekt Keith Foster tvrdí, že jeho cieľom bolo vymyslieť jamky tak, aby návštevník mal pocit, že ferveje boli v tamojšej  krajine odjakživa. „Príroda je pre Eulessanov veľmi dôležitá a sú veľmi hrdí na svoje lesy. Snažil som sa preto ihrisko naprojektovať tak, aby som splniť ich túžbu zachovať krásnu prírodu aj pre budúce generácie.“

Po absolvovaní hry sme konštatovali, že jeho krédo, ktoré sme si prečítali na priečelí klubového domu, nie je nijakým propagačným rozprávaním. Ferveje sú vytvorené citlivo a doslova kopírujú reliéf krajiny. Keby nebolo odpalísk, grínov a bunkrov, ani by okoloidúci nezbadal, že tam zasahovala ľudská ruka. Opäť sme zažili príjemné prijatie od domácich, skvelé služby a samozrejme neobišlo sa to bez tradičnej otázky: Howdy Y´all?

Najznámejší americký ranč

V Amerike  novodobé  modly vyrábajú rôzne filmy a seriály. Jeden  z nekonečných  seriálov pod názvom Dallas, známy aj slovenským divákom, sa točil na reálnom texaskom ranči Southfork Ranch. Dnes je to nielen populárna turistická atrakcia, ale aj kongresové centrum, kam zavíta ročne 35-tisíc návštevníkov.

Za víno konské sedlo

Výmerou vinohradov s približne  1 500 hektármi patrí Texasu v USA siedme miesto. História prezrádza, že divý vinič rástol popri texaských riekach tisícky rokov. Prvé kultivary tam však priniesli španielski misionári v 17. storočí. Víno však dorábali iba pre vlastnú spotrebu. Skutočný rozvoj texaského vinohradníctva sa však datuje až na začiatok 70. rokov minulého storočia. Zásluhu na tom má nielen rastúca popularita pitia vína v USA, ale aj to, že výskumníci potvrdili, že Texas má naozaj ideálne podmienky na pestovanie hrozna. Má piesčitú, dobre priepustnú pôdu a najmä veľa horúcich slnečných dní. Pestovaniu hrozna sa tam venuje 280 komerčných firiem a výrobe vína 177 vinárstiev, ktoré spolu vyprodukujú 2,4 milióna galónov vína. Ak sa vinárovi podarí vyrobiť nezabudnuteľné víno a ocení to aj porota, trofejou nie je medaila, ale cifrované konské sedlo.

 Foto: Jana Janků

Autor: Jana Janků | 15. februára 2012

Pridať komentár