Phuket – golf s cínovými vojačikmi pod nohami (1)

19. mája 2019

Priam gýč: ležíš pod palmou na pláži so zlatým pieskom a slamkou popíjaš mlieko z kokosového orecha. Pred tebou azúrové Andamské more s priezračnou teplučkou vodou. To je Phuket, najväčší thajský ostrov. Aj vylihovania sa však golfovému človeku presýti. Zvlášť keď na okolí je niekoľko špičkových ihrísk.

Ešte v 30. rokoch vyzeral Phuket, dnes tak obľúbený turistami, úplne inak. Bol ako mesačná krajina rozrytá nespočetným množstvom obrovských kráterov. Postarali sa o to tisícky žltých mužov pracujúcich zväčša pre francúzske spoločnosti. Vyše tri stáročia prevrtávali džungľou pokrytú zelenú krajinu, aby z nej dostali čo najviac cínu. Na túto rudu bol Phuket nesmierne bohatý a v prosperujúcich rokoch bolo rovnomenné hlavné mesto plné baníkov, ktorí tam po ťažkej práci hľadali nielen ubytovanie, ale aj bary, ópiové brlohy, herne i verejné domy…

Krásna tropická vegetácia obklopuje každé ihrisko na Phukete.

Začiatkom 80. rokov cínový priemysel celosvetovo zakapal, lebo náhrada za plasty sa ukázala ako oveľa lacnejší variant. Ostrov vďaka nekonečným piesčitým  plážam  a priezračnému, po celý rok teplému moru našťastie objavili turisti. Najskôr americkí vojaci, ktorí bojovali vo Vietname, neskôr backpackeri a nakoniec aj solventná klientela.

Ponúknuť golf sa ukázalo ako nevyhnutné. A na výstavbu ihrísk nebolo ideálnejších miest, ako opustené povrchové cínové bane. Zostala po nich nielen rozrytá členitá krajina, ale keďže na spracovanie cínu treba veľa vody, aj 300 obrovských jazier, množstvo vodopádov, prítokov… Všetko priam ideálne na to, aby šikovní dizajnéri vedeli nakresliť ihriská svetovej úrovne.

Canyon a Lake Course ležia len skok od letiska.

Dnes si môžete vybrať na Phukete z ôsmich ihrísk, z toho päť je excelentných majstrovských osemnástok. To už stojí aj za osobitný golfový výlet. Ich krásu pred pár rokmi objavila aj česká profesionálna hráčka Klára Spilková. Nevedela si vynachváliť výborné tréningové podmienky a rovnako s láskou spomína thajské jedlo, najmä rezance pad thai a žlté mango, ktoré sú tam podľa nej najlepšie na svete.

S lietadlami nad hlavou

Hoci ostrov spája už niekoľko rokov s pevninou most Sarasin ponad Andamské more, predsa len je pohodlnejšie prísť tam lietadlom. Ak netrpíte jet legom, teda únavou z časového posunu, môžete sa rovno z letiska na severe ostrova vybrať na golf. Do rezortu Blue Canyon je to čoby kameňom dohodil. Z terasy klubového domu budete potom vidieť letiskovú navigačnú vežu na kopci a najmä dopoludnia budete môcť sledovať k nebu stúpajúce odlietajúce lietadlá.

V rezorte máte na výber dve ihriská – Canyon Course a Lake Course. Obe sa ťahajú údolím s kulisou zelených hôr za chrbtom. Naprojektoval ich Japonec Yoshikazu Kato a hoci mal vtedy iba minimálne dizajnérske skúsenosti, podarilo sa mu vytvoriť  doslova majstrovské dielo. Platí to najmä o osemnástke Canyon Course, ktorá už nazbierala množstvo medzinárodných ocenení. Vybrali si ju aj organizátori viacerých významných turnajov, ako napríklad Johnnie Walker Classic, ktorých sa zúčastnili  poprední svetoví hráči vrátane Tigra Woodsa. Ten tam dokonca v roku 1998 vyhral.

Pohľad z klubového domu

Obe ihriská boli postavené na plochách bývalých cínových baní a kaučukovníkových plantáží. To určuje ich charakter. Odskúšali sme obe a dávame radu: radšej nečakajte nijaký veľký výsledok. Šťastie tu zvykne rýchlo uletieť. Obe ihriská sú náročné na presnú hru a každá chyba vás poriadne vytrestá. Na ihrisku Canyon Course sa ťahá okolo jazier až desať jamiek a k tomu číha na loptičky 80 bunkrov, množstvo zarastených priepastí i mohutných kaučukovníkov.

Večerná romantika na Canyon Course.

Ihrisko Lake Course, ako už prezrádza sám názov, je na vodu ešte bohatšie.  „Vodových“ jamiek“ je až 17. Už prvý odpal musíte umiestniť medzi dve jazerá. Nuž veru vrecúško s loptičkami sa nám počas hry riadne vyprázdnilo. Oproti svojmu vychýrenejšiemu bračekovi má väčšie gríny, tie sú však na oboch ihriskách riadne rýchle. Aj keď navádzať do jamky vás bude zvyčajne dobre vyškolená kedíčka, nie vždy to pomôže, lebo hru často sťažuje aj poriadny vietor. V oboch prípadoch ide o krásne dokonale udržiavané ihriska a viaceré jamky si zapamätáte na celý život.

O popularite klubu veľa hovorí i fakt, že má takmer tisícku členov z celého sveta. A keď nazriete do domčeka pre kedíčky, zistíte o akú silnú armádu ide. Hráčom ich je k dispozícii až 450.

Susedia Loch Palm a Red Mountain

 

Ihrisko Red Mountain patrí k naojbľúbenejším.

Nadšenie z phuketských ihrísk nás neopustilo ani na Loch Palm neďaleko rovnomenného hlavného mesta ostrova Phuket. Ťahá sa údolím pomedzi kopcami porastenými divokou džungľou. Aj v tomto prípade ide o bývalú cínovú baňu, čo dalo dizajnérskej spoločnosti Morrow Tikkanen šancu vytvoriť zaujímavé dráhy s množstvom prevýšení, kde často treba strieľať cez rokliny. Prvých pár jamiek hráte okolo veľkého jazera, ale po tom, čo dosiahnete grín na ostrovčeku, si už môžete trochu vydýchnuť. Ihrisko pokračuje ľahšou časťou.

Majiteľ – spoločnosť MBK Group, významný developer hotelov a nákupných centier, evidentne nemá problémy s financiami. Vidno to na dokonalej údržbe ihrísk.

Na bugine sa vozí s vami kedíčka.

Tá istá spoločnosť totiž spravuje aj neďaleké ihrisko Red Mountain. Vari každý, kto tam zavítal, si ho zamiloval. Je tiež riadne kopcovité, a tak sme obzvlášť ocenili, že nás po prudko sa stúpajúcich či zvažujúcich sa cestičkách rozvážali skúsené a ešte aj pôvabné kedíčky. Tie sú aj tu spolu s autíčkami (pre každého hráča jedno) povinné.

Layout tohto ihriska vás uchváti. Jamky sú rozmanité, dráhy sa ťahajú lesíkmi, kde spomedzi vegetácie vykúkajú typické červené skaliská. Podľa nich dostalo aj ihrisko názov. Na 15. jamke vás kedíčky upozornia, aby ste si nezabudli urobiť foto mesta, ktoré sa rozprestiera dole pod vami.

Laguna v tropickej prírode

Aj Lagunu obklopujú obrovské stromy. V horúcich dňoch robia výborný tieň.

Laguna Golf Phuket je rezort, kde aj v horúčavách schladzuje vzduch svieži vetrík vanúci z Andamského mora. Návštevník si môže vybrať z dvoch osemnástok, a ak sa ubytuje v niektorých z okolitých luxusných hotelov, môže ich pravidelne striedať. Okolie zálivu Bang Thao tvorí krásna tropická príroda vrátane paliem. Toto ihrisko je na rozdiel od ostatných phuketských ihrísk pomerne rovinaté a dá sa absolvovať aj pešky.

V roku 2014 prešla Laguna pod dozorom architekta Paula Jansena rekonštrukciou a modernizáciou. Jamky sú teraz ťažšie a zapamätateľnejšie. Na prvej deviatke je viac vody (dvakrát treba cez ňu hrať) ako na druhej, na oboch sú ale prekážkami vysoké stromy.

Kedy sa tam vybrať? 

Skôr ako si naplánujete golfovú dovolenku na Phukete, preskúmajte si tamojšie počasie. Pre Stredoeurópanov je tam horúco po celý rok, ale predsa len suchšie obdobie býva

S našimi peknými i skúsenými kedíčkami na Red Mountain.

od konca októbra do februára. Potom prichádzajú dažde a z ihriska vás môžu vyhnať výdatné lejaky, kedy na vás nezostane suchá ani nitka.

Ako ušetriť?

Hoci sa o Thajsku hovorí ako lacnej krajine (čo už tiež celkom nie je pravda), golf lacnou záležitosťou nie je. „Fíčka sa pohybujú od 3 600 do 5 000 batov (100-140 €). K tomu treba prirátať poplatok za kedíčku, ktorá je povinná pre každého hráča. Najskôr za ňu zaplatíte  rezortu a odporučený je aj tringelt zvyčajne 500 batov (takmer 15 €). Tak isto sú zakmer všade povinné aj autíčka, a to jedno na každého hráča, ktoré vám šoféruje kedíčka. Ak si neprinesiete vlastný set palíc, rátajte aj s požičovným. Navyše vás kedíčky po ceste privedú do početných kioskov a v horúčave, ktorá na Phukete celoročne vládne, len ťažko odoláte orosenému pivu. Celková cena za hru sa tak ľahko vyšplhá na cca 200 €.  Ak si po nej objednáte welness so skvelou thajskou masážou, rátajte s ešte väčšou sumou. Jarin Dang-Ngam, prezývaný tiež Win, z cestovej kancelárie Golfasian zameriavajúcej sa nielen na Thajsko ale aj Vietnam, Malajziu, Kambodžu a Indonéziu má však radu: „Rozhodne hráte výhodnejšie, ak si kúpite kompletný balík aj s ubytovaním a dopravou.”

Foto archív ihrísk a autorka

Článok bol uverejnený v českom časopise Golf 5/2019

Autor: Jana Janků | 19. mája 2019