Je dobré mať prezidenta, ktorý miluje more, lyžovanie patrí medzi jeho koníčky a ešte aj túži predviesť svetu svoju krajinu v nevídanom svetle. Vladimírovi Putinovi a Rusku sa to v roku 2014 počas Zimných olympijských hier v Soči podarilo v plnej miere. My sme tam zavítali po šiestich rokoch. A stále je nad čím žasnúť.
Rosa Chutor je názov tak pre lyžiarske a snoubordové stredisko ako aj mestečko v údolí pod ním.
Do olympijskej dediny Rosa Chutor, kde počas olympiády bývali a pretekali účastníci horských disciplín si to šinieme z letiska Adler štvorprúdovou diaľnicou. Ako sa neskôr dozvedáme od miestneho sprievodcu, inde by mala pozlátené zvodidlá. Myslel tým jej cenu.
Kde je vôľa, tam je sila
Áno, od prvej chvíle, ako sa ocitnete v Soči, cítite, že tu sa peniazmi nešetrilo. Dokazujú to aj fakty, ktoré prezrádzajú, že išlo o najdrahšiu olympiádu v celej olympijskej histórii. Oficiálne sa hovorí o 50 mld. dolárov, čo je viac ako 400 %-né predraženie pôvodného rozpočtu. Veď pri predstavovaní kandidatúry Soči v roku 2007 v Guatemale ešte V. Putin hovoril o nákladoch vo výške 12 ml. USD, čo pôsobilo šetrne dokonca aj pri ponukách kórejských a rakúskych protikandidátov.
Účastníci potvrdia, že mnohé detaily sa dokončievali až počas konania olympiády. Napriek tomu, že tam v čase najväčšieho nasadenia pracovalo denne až 66-tisíc robotníkov. Ich dielo je však hodné obdivu. Dnes Soči, olympijský park v ňom i jeho satelity na svahoch južného Kaukazu vyzerajú tak, že keby ste nevideli nápisy v azbuke, mysleli by ste si, že ste v niektorom špičkovom letovisku či lyžiarskom stredisku kdesi vo Francúzsku, Taliansku či USA. Už len taká lyžiarska skrinka v hoteli otvárateľná na izbovú kartu: máte v nej okrem miesta na dvoje lyží a palíc aj sušiče v dvojnásobnom prevedení nielen na lyžiarky, ale aj rukavice a prilbu.
Tu boli ubytovaní olympionici. Na svahy to mali len pár metrov.
Najdrahšou záležitosťou bola nesporne výstavba spomínanej diaľnice z letiska Adler do Rosa Chutor. Zhruba 80 kilometrov zvládane autobus za 50 minút. Prechádzate dolinou, kadiaľ kedysi viedla len úzka serpentínovitá cesta, míňate 77 mostov i 12 tunelov. Našincovi nedá zamyslieť sa, prečo sme na Slovensku po toľkých rokoch nezvládli diaľničné spojenie z Bratislavy do Košíc. A to nie je tajomstvom, že aj v Rusku vládne riadne korupcia a rozkrádačky sú na programe dňa. Žeby naše zúčastnené firmy boli v tomto lepšími majstrami?
Do Rosa Chutor sa dostanete aj rýchlovlakom. Vedie paralelne popri diaľnici a Rusi ho nazvali príznačne Lastočka (v preklade lastovička). Vie dosiahnuť rýchlosť až 160 km/hod.
Iné je len písmo
Olympijskú atmosféru v Rosa Chutor začíname nasávať až po prísnej kontrole a prechode bezpečnostnými turniketmi. Nie je to len
Rosa Chutor bolo pred ZOH 2014 malým privátnym lyžiarskym strediskom. Dnes sa vyrovná najznámejším na svete.
pozostatok olympiády. Veď nezabúdajme, že do Gruzínska a hlavne sporného územia Abcházska je to len pár kilometrov. Nikto nikdy nevie, či Abcházi nebudú bojovať o svoju stále Gruzínskom neuznanú samostatnosť (Gruzínci to považujú za územie okupované Ruskom) aj nejakými násilnými činmi.
Domáci sa násilností evidentne neboja. Uprostred januára bolo stredisko plné hlavne mladých ľudí z celého Ruska. Debaty pri ceste kabínkami či sedačkami na zjazdovky boli výbornou príležitosťou oprášiť si našu už dosť pozabúdanú školskú ruštinu, a tak sme čoskoro mali zmapovanú celú krajinu. Zalyžovať si v najprestížnejšom lyžiarskom stredisku patrí evidentne k snu každého,
Pohľad z najvyššieho vrchu Rosa pik.
kto sa raz postavil na lyže či snoubord. A tak napriek vysokým cenám ubytovania, stravy i nápojov, porovnateľným, ba často aj prevyšujúcim ceny napríklad v našej Jasnej pod Chopkom, bolo všade plno. Dvojposteľová izba v olympijskej dedine vyšla v prepočte na čosi cez sto eur, menučkový obed v samoobslužnej reštaurácii Berluga na desať a pohár vareného vína na päť eur.
Stredisko Rosa Chutor existovalo aj pre olympiádou ako privátne a u V. Putina vraj patrilo už vtedy k obľúbeným. Jeho názov síce evokuje niečo z ružami, ale dozvedáme sa, že Rosa je meno Estónca, ktorý tam bol kedysi horárom. A Chutor je v preklade osada.
Lyže kontra snoubordy
Až 97 % návštevníkov tvoria zatiaľ Rusi.
A aká bola lyžovačka v Rosa Chutor? Je to naozaj so 102 kilometrami zjazdoviek vybavenými desiatkami moderných kabíniek, sedačiek a vlekov impozantné stredisko. Jeho centrom je plošina Roza vo výške 1 170 m n. m. Návštevníkov, ktorí sa ubytovali v rovnomennom mestečku v údolí Mzymta, rovno na zjazdovky aj do susedných stredísk, ako napríklad Krásnaja Poľana, zváža päť kabínkových lanoviek priamo z centra. Tam
uvidíte hotely všetkých svetových sietí, všade je plno kaviarní i reštaurácii, na svahoch sa dá posedieť pri dobrej káve a skvelých zákuskoch v útulných bufetoch či na slnečných terasách…
Na dobre osvietenej zjazdovke sa lyžuje denne až do 23. hodiny.
Pohorie Južný Kaukaz zvykne mať výborné snehové podmienky od decembra až do apríla. Býva tam vraj až šesť metrov snehu. Nuž, zima sa ale tohto roku pohrala aj s tamojšou prírodou. Prvé dni našej návštevy chýbal sneh a vari polovica z dopravných zariadení nefungovala a polovica zjazdoviek, ktoré sa driapu až do výšky takmer 3 000 m n. m., bola zatvorená. Na zvyšných sa denne tiesnilo zhruba sedem tisíc návštevníkov. Najmenej polovicu tvorili snoubordisti. Zdá sa, že pre mladých Rusov je spúšťanie sa na klasických lyžiach niečo úplne staromódne a dávajú prednosť širokým doskám. A keďže bol v tom čase kvôli nedostatku snehu zatvorený aj Extrém park, museli sme fungovať spolu s nimi na zoškriabaných zjazdovkách, často priam „posypaných“ väčšími i drobnými kameňmi. Navyše, najdlhšiu tzv. olympijskú zjazdovku, dlhú 3 495 metrov, sme mohli obdivovať len zo sedačky. V čase našej návštevy ju intenzívne injektážovaním vodou pripravovali na Svetový pohár v zjazde Super G.
Olympijská horská dedina.
V polovici týždňa sa karta obrátila. Za necelých 24 hodín napadlo pol metra snehu. A intenzívne sypalo aj tesne pred Svetovým pohárom, takže zjazd žien museli zrušiť. Upraviť takú dlhú zjazdovku do pretekárskej podoby domáci stihli až na super G.
Kopy snehu sme však privítali v bežecko- biatlonom centre Gazprom. Prístup do neho je pre bežných návštevníkov iba kabínovou lanovkou. Opäť sme žasli nad jeho technickým vybavením. Je najvyššie položeným zo všetkých olympijských štadiónov a veru pľúcam bežkárov to dá riadne zabrať. Radi sme si tam spomenuli na „našu“ olympioničku Nasťu Kuzminovú, ktorá tam pred šiestimi rokmi získala pre Slovensko zlatú medailu v šprinte na 7,5 km.
Z letoviska celoročné stredisko
Tu horel olympijský oheň.
Označovali to za výnimočnú olympiádu. Aj my sme sa vybrali zo zasnežených hôr Kaukazu k Čiernemu moru. Takmer polmiliónové letovisko Soči s jeho príjemnou subtropickou klímou, kde sa darí palmám či pomarančovníkom, bolo vždy pojmom. Kedysi tam chodili oddychovať členovia cárskeho dvoru, po VOSR ich vystriedal pracujúci ľud. Nebolo vari významnejšej fabriky, úradu či inštitúcie, ktorá by tam nemala svoju „daču“.
Medzi dovolenkármi samozrejme nechýbali ani predstavitelia komunistickej „verchušky“. Štátnu vilu si tam v roku 1936 dal postaviť aj Josif Vissarionovič Stalin. Návšteva zámočku zelenej farby, ktorý vlastnia nejakí moskovskí zbohatlíci, patrí dnes k turistickým atrakciám. Leží vo výške 160 m n.m.. Vedci totiž vypočítali, že zo zdravotného hľadiska je práve toto ideálna poloha, lebo sa tam mieša morský a horský vzduch. Nuž ale celkom iste sa nedostanete do niektorej z dobre strážených „dačí“ súčasnej „verchušky“ a oligarchov (vyslovuj so silne mäkkým „ľ“). Spomínaný V. Putin ich tam má údajne dve.
Soči je s celkovou dĺžkou 145 km je najrozťahanejším mestom Európy. Má veľa zelene a centrum je dnes popretkávané modernými
Na Olympijskom námestí majú tabuľku všetci víťazi ZOH 2014 Soči vrátane Anastázie Kuzminovej, ktorá tam získala pre Slovensko zlato v šprinte na 7,5 km.
výškovými budovami vrátane objektu Ruskej medzinárodnej olympijskej univerzity. Umožňuje až 500 mladým ľuďom študovať športový manažment. V budúcom roku by nemali chýbať ani Slováci.
Našincov možno vyrušujú kamienkové pláže Čierneho mora, ale inak v Soči nájdete všetko, čo k súčasnému vybaveniu moderného letoviska patrí. Vrátane špičkových reštaurácií i fastfoodov, nákupných komplexov, kasín či nočných barov.
Podobne sú vybavené spomínané strediská pod Kaukazom. V tomto prípade ide výlučne o súkromné investície, kde sa angažuje aj niekoľko slovenských firiem. Horské hotely zime zapĺňajú lyžiari z celého Ruska, v lete – vďaka nižším cenám – zase dovolenkári túžiaci po kúpaní sa v mori. Veď vďaka diaľnici či rýchlovlaku sú na pláži za niekoľko desiatok minút. A tak sa zo Soči i jeho satelitov stal vďaka ZOH celoročný rezort.
Prišla aj Formula 1
Krasokorčuliarsky štadión mení neustále farby.
Pri návšteve Soči sme samozrejme neobišli Olympijský park. Postavili ho na málo obývaných močariskách a len urobiť z nich stavebné pozemky si vyžiadalo naviezť tisícky nákladiakov zeminy a piesku.
Do vnútra štadiónov sme vzhľadom údajnú na krátkosť času návštevy nedostali. Sprievodca ale tvrdil, že sú pravidelne využívané na rôzne športové a kultúrne podujatia. Po ZOH vyrástol v olympijskom areáli aj okruh F1, ktorý tam na rok-čo rok priťahuje
tisícky divákov z celého sveta. A ešte pár rokov bude, lebo licenciu na organizovanie F1 majú do roku 2024. Ak ste obdivovali počas olympiády obrazovkami rozžiarenú strechu hokejového štadiónu, oprášte si spomienky.. Odvtedy obrazovky vzhľadom na obrovskú energetickú náročnosť nespustili.
Čokoľvek však o ZOH počúvaš, je ako samé Rusko: najväčšie, najsilnejšie, najúžasnejšie… Vo mnohých prípadoch je to pravda.
Medaila zo Svetových novinárskych majstrovstiev SCIJ 2020.
Foto: autorka a archív strediska
Reportáž bola uverejnená v ekonomickom týždenníku Trend 7/2020
Autorka textu získala v januári 2020 v Rosa Chutor na Medzinárodnom stretnutí novinárov -lyžiarov SCIJ vo svojej vekovej kategórii 2 zlaté (beh na lyžiach a kombinácia) a jednu striebornú medailu (obrovský slalom).
